Certifikáty brzdia hospodársky rast únie

Milióny Európanov zápasia s "certifikačným komplexom" -- požiadavkou mať na svoju živnostenskú činnosť, prípadne pri uchádzaní sa o zamestnanie, certifikát o vzdelaní v danom odbore. Pri hľadaní práce však práve táto požiadavka môže podľa denníka The Wall Street Journal Europe výrazne skomplikovať úsilie Európy dostihnúť, a dokonca predstihnúť v konkurencieschopnosti Spojené štáty. Podľa ekonómov sú totiž práve certifikáty jednou z príčin vysokej nezamestnanosti a nižšej produktivity.
Nezamestnanosť v 12 krajinách eurozóny dosahuje v priemere 9 %, na rozdiel od 5 % v USA, pričom v Európe je aj omnoho ťažšie nájsť si novú prácu než za morom. Vyše 43 % nezamestnaných v Európe je mimo pracovného procesu viac než rok, v USA sa toto číslo pohybuje okolo dvanásť percent.
Podľa profesora Petra Moriciho z Marylandskej univerzity v mnohých prípadoch, kde nejde o skutočne citlivé zamestnania (lekári a pod.), vyžadovanie osvedčenia o vzdelaní v danej oblasti ničí podnikateľský stav a odrádza ľudí od hľadania si práce. Na rozdiel od Európy Američania viac dajú na skutočné znalosti a schopnosti, než na papier v ruke. "V USA zručnosti zavážia viac než formálny doklad o adekvátnom vzdelaní," tvrdí Andries Schleiger, odborník na oblasť zamestnanosti pri Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Podľa štúdie OECD z roku 2000 je prepojenie platov a schopností v USA omnoho užšie než platov a kvalifikácie. V Európe rozdiely v tomto smere nerobia.
To vysvetľuje, prečo sú Američania tak vpredu najmä v oblasti využitia moderných technológií. Americké spoločnosti sa totiž väčšinou spoliehajú na ľudí, ktorí sa v novej práci osvedčili, bez ohľadu na to, akú mali predtým kvalifikáciu. Ich platy sa odvíjajú od výkonu na pracovisku, aj keď sa novej práci naučili "za pochodu".
Európa ide opačným smerom. Napr. v Nemecku je doteraz 41 profesií, ktoré nie je možné vykonávať bez dokladu o skúške, ak chcú v tejto oblasti podnikať. Či už sú to kominári, studniari, kamenári, kachliari, pokrývači, maliari, stolári, ale aj tréneri. Bývalý futbalista Jürgen Klinsman určite ovláda svoj šport, no keď chcel prevziať vedenie národného tímu, musel si bývalý kapitán najskôr urobiť skúšku z teórie športu. Podobne je to aj v Taliansku, vo Francúzsku, v Belgicku a ďalších krajinách. Skúšky neminú ani tých, ktorí tieto znalosti už dávno majú (barmani, čašníci) a chceli by si otvoriť podnik. V Belgicku musia absolvovať 6-týždňový kurz, inak podnik neotvoria.
V Európe preto podobne ako v prípade pracovného času začínajú podnikatelia a firmy volať po zmene. "Mali by sme dostať právo zamestnávať ľudí so správnymi znalosťami/zručnosťami, aj keď na to nemajú papiere," domnieva sa Mark Andries, poradca pre Združenie flámskych zamestnávateľov v Belgicku. "V podniku by si ich už zamestnávateľ vyškolil." Odbory sú však proti, pretože takto môžu kontrolovať stav zamestnancov v profesii, ktorú zastupujú. Keďže sú napriek určitému ústupu stále silné, k zmene v najbližšom čase pravdepodobne nepríde.