Bryndziari rokujú o prvých dodávkach

Slovenskí výrobcovia bryndze už rokujú o jej prvých dodávkach na nemecký, rakúsky a poľský trh. Uviedol to predseda Cechu bryndziarov v Ružomberku Peter Lajda s tým, že doteraz sa zhruba jedna tretina celoslovenskej produkcie bryndze v množstve asi tritisíc ton exportovala najmä do Českej republiky a Maďarska.
Tradičná bryndza, ktorú smie v rámci Európskej únie produkovať jedine Slovensko, sa môže pod názvom Slovenská bryndza vyrábať len z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Môže sa však pripraviť aj z mlieka, ktoré bolo po pasterizácii opäť obohatené o užitočné mikroorganizmy, ktoré odstránil práve tento výrobný proces. Bryndza, ktorá je tepelne upravovaná, teda termizovaná, už nemôže niesť v názve prívlastok slovenská.
Na výrobu slovenskej bryndze sa podľa protokolu EÚ môže využiť syr oviec chovaných na vymedzenom území Slovenska, najmä v jeho severnej, strednej a vo východnej časti. Nevýhodou bryndze z nepasterizovaného mlieka je, že má asi o polovicu kratšiu trvanlivosť oproti pasterizovanej, ktorej lehota spotreby môže presiahnuť aj 30 dní. Obchodníci, najmä obchodné reťazce, majú záujem práve o tzv. trvanlivé potravinové výrobky, ktoré sa rýchlo nekazia. "Výrobcovia v nich preto tepelne odstraňujú spolu so škodlivými aj zdraviu prospešné mikroorganizmy," povedal Lajda. Podľa neho je nevýhodou pasterizovanej bryndze to, že stráca pôvodnú chuť, konzistenciu, ako aj zdraviu prospešné účinky. "Nepasterizovaná bryndza podporuje trávenie, pravdepodobne obmedzuje aj vznik rakoviny hrubého čreva," dodal Lajda.
Na Slovensku je šesť tradičných malých bryndziarní. Najstaršie z nich, s vyše storočnou históriou, sú vo Zvolenskej Slatine a v Ružomberku. Okrem nich bryndzu vyrábajú aj priemyselne v troch mliekarňach.