V najnovšej obchodnej vojne medzi USA a Európskou úniou (EÚ) nejde ani o "zmiernenie hladu vo svete", ako to nedávno pateticky predniesol prezident George W. Bush, ako skôr o miliardové obchody firiem a prežitie amerických farmárov.
Sektor poľnohospodárstva USA totiž zažíva najhoršiu krízu za niekoľko generácií: storočné suchá, záplavy, slabá úroda. Poslednou nádejou sa tak stala práve biotechnológia a farmári sú presvedčení, že im pomôže opäť sa postaviť na nohy. Ekologický aspekt a obavy, ktoré táto téma vyvoláva, sú im ľahostajné. V USA sa tak geneticky upravené rastliny nachádzajú na viac než 40 mil. hektároch, čo zodpovedá takmer 50 % celkovej poľnohospodárskej pôdy.
Dôvodov je hneď niekoľko. Jedným z nich je pôvodom európsky škodca, ktorý na severoamerickej kukurici ročne narobí škody v hodnote zhruba miliardy dolárov. Geneticky upravená odroda Bt však teraz obsahuje pesticíd, ktorý červa účinne zničí. Biotechnológia poznamenala 81 % americkej sóje a 40 % kukurice, ktoré predstavujú dva najdôležitejšie vývozné artikle poľnohospodárstva USA. Farmári vyvážajú viac než 60 % svojej úrody, no po zavedení európskeho moratória na geneticky manipulované organizmy (GMO) v roku 1998 sa vývoz kukurice do EÚ znížil z 1,5 mil. ton na 23 tis. ton. "To môžu na naše balenia rovno nakresliť lebku so skríženými hnátmi," kritizuje postup únie Americké združenie pestovateľov sóje.
Vznikla tak paradoxná situácia. Hospodárske problémy totiž vohnali amerických farmárov do náručia biotechnológie, ktorá celú mizériu napokon ešte viac zhoršila. Vinu však nesie prešibaná marketingová stratégia biotechnologických gigantov, ktoré krízu využili na uvádzanie nových produktov. Napríklad spoločnosť Monsanto, ktorá je s ročným obratom 4,7 mld. USD najväčším výrobcom GMO v USA a druhým najväčším vo svete. Najlepšou vlastnosťou jej geneticky upravenej sóje je to, že znesie oveľa väčšie dávky pesticídu z dielní Monsanto. Jedno podmieňuje druhé. Tomu sa hovorí zmysel pre obchod. Zaujímavé je aj osivo Terminator. Monsanto totiž sterilizoval semená, takže rastlina sa nemôže ďalej rozmnožovať a farmári musia každý rok kupovať nové osivo.
Kto si však dá tú námahu a preštuduje štatistiky Rady pre biotechnologické informácie (CBI), zažije prekvapenie. Len dve z génových manipulácií amerického osiva sú skutočne americké, ostatné pochádzajú z Európy.
Práve svetová jednotka Syngenta (obrat 6,2 mld. USD) je však zastúpená nielen na amerických poliach, ale aj v sídle moci -- vo Washingtone. Vďaka sume 295 918 USD, z čoho tretinu získali republikáni, patrila spoločnosť v posledných rokoch medzi najusilovnejších prispievateľov do politiky. No nezaostali ani ostatní velikáni biotechnologického sektora, ktorý vlani uvoľnil celkovo 8,1 mil. USD, čím si naklonil Kongres aj Biely dom. Navyše spoločnosti miešajú karty aj nepriamo, prostredníctvom združení, inštitúcií, komisií a záujmových skupín. Veď jedným z rečníkov na poslednom ročnom zasadnutí Organizácie biotechnologického sektora (BIO) nebol nikto iný ako sám pán prezident Bush.
No propagačná kampaň sa zamerala aj na ľudové masy a CBI vydala 26-stranovú knižočku pod názvom Ochutnajte budúcnosť. Publikácia obsahuje pozitívne "reportáže", napríklad o záchrane indických banánov. A pre dnešné panie v domácnosti prináša biotechnologické recepty, napríklad na prípravu opekanej koreňovej zeleniny Napoleon.
StoryEditor