Vojna v Iraku je stará len niekoľko dní a obnova krajiny sa už začala. Na ropných poliach v okolí Basry už podľa denníka Die Welt údajne pracujú prvé americké spoločnosti, ktoré hasia horiace ropné vrty. Hlavný dozor nad "púštnymi požiarnikmi" má spoločnosť Kellogg Brown & Root, v ktorej funkciu výkonného riaditeľa v rokoch 1995 až 2000 zastával dnešný americký viceprezident Dick Cheney. Okrem tejto firmy si na šťavnatých kontraktoch v objeme 900 mil. USD pochutia aj koncerny Bechtel Group, Fluor Corp., Louis Berger Group a Parsons Corp.
Washington dúfa, že na obnove a humanitárnej pomoci sa aj napriek doterajšiemu odporu bude podieľať medzinárodná komunita. Veď len obnova zničených domov a infraštruktúry môže podľa odhadov amerických organizácií v nasledujúcich 10 rokoch dosiahnuť 250 mld. USD. Platiť za obnovu by mal v prvom rade Irak svojou ropou. Krajina síce disponuje druhými najväčšími ropnými rezervami sveta, no odborníci pochybujú, že vývoz pokryje financovanie obnovy. Irak totiž v posledných rokoch zarábal z predaja ropy najviac 14 až 16 mld. USD ročne, z čoho väčšina smeruje na kúpu potravín, čo bolo dohodnuté pred 12 rokmi s OSN. Na obnovu napokon zostanú len 3 až 4 mld. USD a navyše Irak má obrovské dlžoby, odhadované na 139 až 220 mld. USD. Okrem toho generálny tajomník Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) Alvaro Silva-Calderón očakáva, že Irak bude potrebovať minimálne tri roky, kým ťažba dosiahne normálnu úroveň.
VLASTNÍCTVO ROPY
Ako zdôrazňuje americká vláda, vlastníctvo ropných vrtov zostane v rukách irackého ľudu. Ekonómovia navrhujú rýchlu privatizáciu štátneho ropného sektora, pričom spoľahlivý právny systém by mohol prispieť k ochrane vlastníckych práv a pritiahnuť zahraničné investície. Ako v rozhovore pre Die Welt povedal A. Silva-Calderón, nebude to žiadna novinka, keďže vo všetkých členských štátoch OPEC už existuje kombinácia súkromných a štátnych investícií, hoci spôsob riadenia a účasť medzinárodných koncernov na ťažbe závisí výlučne od národnej legislatívy. Po oslobodení Iraku sa otvorí veľký priestor, takže vzniká možnosť dominancie nadnárodných ropných koncernov. Podľa A. Silvu-Calderóna sa však situácia z 50. rokov, keď všetko kontrolovalo "sedem veľkých sestier", už nezopakuje vzhľadom na prísnejšiu kontrolu a riadenie.
IRAK A OPEC
Rámcové podmienky v Iraku sú veľmi sľubné. Krajinu síce tvrdo zasiahla diktatúra, vojny a embargo, no okrem ropy má aj dobrý systém zásobovania vodou a vzdelávací systém a relatívne malú 22-miliónovú populáciu. Pre obnovu už dnes Američania hľadajú Iračanov, ktorí žijú v USA a Európe a podľa údajov Pentagonu je stavebných robotníkov viac než dosť: 300-tisíc vojakov irackej armády. Práve s postavením USA sa spájajú obavy, že Irak pod kontrolou USA sa uvoľní z OPEC. A. Silva-Calderón však túto obavu odmieta s odôvodnením, že nikto z OPEC si neželá cenovú vojnu, ale úzku spoluprácu. "Čo chcú samotné USA, to neviem," dodáva šéf OPEC.
KAPACITY OPEC
Oveľa väčšie starosti však vyvoláva prípadný výpadok dodávok ropy z Iraku a odborníci si nemyslia, že OPEC by ho bol schopný kompenzovať. A. Silva-Calderón však oponuje, že ich rezervné kapacity dosahujú 3 až 4 mil. barelov. Navyše ťažba Iraku zodpovedá zhruba úrovni produkcie Venezuely, ktorá síce pre vnútorné konflikty chýbala na trhu od novembra, no dnes sa už vracia k pôvodnému objemu ťažby. A hoci OPEC nemá núdzové plány pre krízovú situáciu, keďže nikto nemôže predpokladať ďalší vývoj, jej generálny tajomník poukázal na schopnosť členských krajín okamžite reagovať na nepredvídateľné udalosti. Odvolal sa pritom na obdobie po 11. septembri 2001, keď organizácia túto schopnosť jednoznačne dokázala.
Sporná je aj ideálna cena ropy, ktorá podľa mnohých odborníkov dosahuje 25 USD za barel, no A. Silva-Calderón uvádza, že neexistuje. Podľa jeho slov najväčšie problémy ekonómom, výrobcom aj spotrebiteľom spôsobuje predovšetkým jej výrazné kolísanie. Z tohto hľadiska vzniká otázka, či pred tromi rokmi stanovené cenové rozpätie 22 až 28 USD za barel má ešte budúcnosť. Generálny tajomník OPEC vysvetľuje, že sa pokúšajú o čestnú cenu. Ropné krajiny totiž musia investovať do priemyslu a prísne kontrolovať rozpočty, výrazne závislé od príjmov z ropy. Práve to je dôvod, pre ktorý je nevyhnutná stabilná cena na určitej úrovni, čo platí aj pre spotrebiteľov. "Cenové rozpätie sa môže meniť, no zatiaľ jeho hraničné hodnoty platia," dodáva A. Silva-Calderón.