Vo švajčiarskom Davose oddnes do 28. januára opäť zavládne výnimočný stav, keďže sa začína už 33. Svetové ekonomické fórum (WEF). Na tomto podujatí sa každý rok stretávajú osobnosti hospodárskeho, politického a kultúrneho života, takže pre bežného turistu je Davos úplne uzatvorený. Hlavná ulica tohto alpského mesta je zablokovaná, všade sú bezpečnostné kontroly a dokonca aj obyvatelia okolitých dedín majú často problémy dostať sa domov. Predstavu, že svet je nebezpečné miesto, odzrkadľuje aj posilnená bezpečnostná zložka, ktorá bude stáť 10 mil. USD. Podľa údajov Financial Times bude ulice strážiť dvetisíc vojakov a policajtov a vzdušný priestor nad Davosom bude zatvorený.
Tohtoročné WEF má motto -- budovanie dôvery, keďže sa stretáva v podmienkach globálnej neistoty. Minulý rok totiž svet zažil stratu dôvery spotrebiteľov k mnohým sektorom a jej obnovenie je najdôležitejšou politickou aj ekonomickou otázkou súčasnosti. Ako sa uvádza na hlavnej internetovej stránke WEF (www.we-forum.org), fórum má päť základných tém.
Prvou sú výzvy pre spoločnosti: Pokles svetového hospodárstva podstatne narušil ziskovosť spoločností a čoraz komplexnejší systém riadenia a oblasť ľudských zdrojov vyvolávajú dodatočný tlak na firmy a rozhodovací proces. Riadenie spoločností sa tak stalo jednou z najdôležitejších výziev a hoci väčšina vlaňajších bankrotov nastala v USA, dozorné úrady a firmy z celého sveta sa snažia zefektívniť pravidlá riadenia. Do tejto témy však patrí aj takmer večná otázka korupcie a nedostatočnej prehľadnosti.
Ďalšou témou je vývoj svetovej ekonomiky, ktorú čaká ďalší rok neistoty. USA sa zotavujú veľmi pomaly, Európa na tom nie je oveľa lepšie a reformné trhy vlani zažili spomalenie rastu. Mnohým krajinám hrozí deflácia a vojna v Iraku bude mať výrazne negatívny dosah na beztak rozkolísané svetové hospodárstvo. Súčasná úroveň priamych zahraničných investícií (PZI) odzrkadľuje nestálosť hospodárskej klímy. Globálne PZI totiž dosiahli rekordných 1,3 bil. USD v roku 2000, no už v roku 2001 prudko klesli až o 50,7 % na úroveň z polovice 90. rokov.
Treťou témou je investičná a geopolitická bezpečnosť, pretože po tragických udalostiach sa problém terorizmu dostal do centra záujmu svetovej politickej scény. Terorizmus a výroba zbraní hromadného ničenia sa čoskoro môžu zmeniť z regionálneho problému na celosvetový, o čom svedčia diskusie o sporoch medzi Indiou a Pakistanom o Kašmír, či o napätí medzi Izraelom a Palestínou, v Afrike alebo Latinskej Amerike. Dôkazom sú aj obrovské výdavky na armádu: USA v roku 2001 uvoľnili 322,4 mld. USD (3,2 % HDP), európski členovia NATO minuli 165,4 mld. USD (2,1 % HDP) a na celom svete išlo o sumu 835,2 mld. USD (3,5 % HDP).
Delegáti budú diskutovať aj o globálnej spolupráci, keďže spoločnosti samotné nedokážu vyriešiť množstvo otázok, šírením choroby HIV/aids počnúc, ničením životného prostredia končiac. WEF sa v rámci tejto témy bude zaoberať aj problémom chudoby. Napriek tomu, že celosvetový počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe v roku 1999 klesol z 29 % (1990) na 23 %, ešte stále takmer 1,2 mld. ľudí žije za menej než jeden dolár denne. Priemerný príjem najbohatších krajín sveta naproti tomu v súčasnosti dosahuje 37-násobok úrovne v najchudobnejších štátoch. O nerovnováhe svedčí aj fakt, že 20 % najchudobnejšej populácie dostáva len 2 % národného príjmu, kým najbohatších 20 % má viac než 60 %.
Poslednou z hlavných tém je dôvera a hodnoty. Séria minuloročných účtovných škandálov podstatne podlomila dôveru spotrebiteľov, trhov a investorov. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorú vydalo WEF, 48 % respondentov vyjadrilo malú alebo nulovú dôveru k nadnárodným spoločnostiam a 52 % malo podobne skeptický postoj aj k národným veľmociam. Je síce ťažké presne odhadnúť ekonomický dosah dôvery, no jej nedostatok vedie k oslabeniu spolupráce, zvýšeniu rizík, vyšším úrokovým sadzbám a poklesu ziskových marží. Prieskum ďalej zistil, že dôvera sa narušila nielen voči súkromnému sektoru, keďže asi 66 % respondentov neverí, že krajinu "riadi vôľa ľudu".
Veľmi zaujímavú tému pre nemecký Handelsblatt načrtol Angel Cabrera, dekan madridskej obchodnej akadémie Instituto de Empresa a jeden z "lídrov budúcnosti", ktorých vyhlasuje WEF. Spolu s kolegami z ostatných škôl tohto zamerania vytvoril pracovnú skupinu s cieľom vypracovať určitý druh Hipokratovej prísahy pre manažérov, ktorá by bola spoločná pre všetky školy. Podľa jeho slov spoločnosti sú hnacím motorom tvorby hodnôt, zamestnávajú ľudí, ťažia suroviny, prinášajú kapitál a krajine prinášajú pridanú hodnotu. Z toho dôvodu by mali školy, z ktorých vychádzajú budúci manažéri a prezidenti firiem, používať jednotný etický kódex.
StoryEditor