Okrem Nemecka a Japonska v posledných rokoch takmer vo všetkých krajinách prudko vzrástli ceny nehnuteľností. Podľa názoru ekonómov vznikli tzv. bubliny a ich prasknutie je v budúcom roku veľmi pravdepodobné. Vzhľadom na všeobecne nízku úroveň inflácie bude prepad drastický.
Ako informuje časopis Spiegel, v Austrálii, Británii, Írsku, Holandsku, Španielsku a vo Švédsku od polovice 90. rokov stúpli ceny nehnuteľností o viac než 50 % a v USA od roka 1995 o 27 %. Vo veľkomestách je tento vývoj ešte výraznejší, napríklad v New Yorku sa zvýšili ceny o 47 %, v San Franciscu o 70 % a v Londýne dokonca o 136 %. Po prasknutí bubliny ceny domov v USA prepadnú o 15 až 20 % a minimálne o 30 % v ostatných krajinách. Úplne iná situácia je v Nemecku a Japonsku, kde sa nominálne a reálne ceny v rovnakom období výrazne znížili.
Prasknutie realitnej bubliny pritom narobí oveľa viac škôd než podobný vývoj na akciových trhoch v nedávnej minulosti. Rastúce ceny rodinných domov totiž majú pozitívny vplyv na spotrebiteľské výdavky a keďže dom vlastní viac ľudí než akcie, s rastúcimi cenami míňajú viac peňazí. Navyše spotrebitelia si skôr požičajú peniaze na kúpu rodinného domu než na akciu. Klesajúce ceny tak povedú k nedobytným úverom, keďže náklady na získanie rodinného domu prevýšia jeho skutočnú hodnotu.
Realitný trh v bohatších krajinách tvorí približne 15 % hrubého domáceho produktu a vo väčšine štátov asi 60 % hmotného majetku tvoria nehnuteľnosti, ktoré sú na celom svete najrozšírenejšou formou individuálnej investície. Investori vložili viac peňazí do nehnuteľností než do akcií alebo dlhopisov. Nemecko je jediné spomedzi priemyselne rozvinutých krajín, kde rodinný dom vlastní menej než 50 % domácností. Vo väčšine európskych štátov a v Austrálii tvorí bývanie 40 až 60 % vlastníctva domácností a v Severnej Amerike asi 30 %, pričom len v USA je v bývaní viazaného šesťnásobne viac majetku typickej domácnosti než v akciách.
Zisky z kúpy domov v posledných 10 rokoch vo väčšine krajín výrazne prekonali zisky z akcií. Pre nehnuteľnosť musí pritom vzniknúť rovnaká analýza ako pre akcie, pretože bubliny vznikali vtedy, keď cena investície nebola v žiadnom vzťahu ku skutočnej hodnote. Z toho dôvodu skutočnosť, že vo väčšine krajín ceny rodinných domov a administratívnych budov rástli oveľa rýchlejšie než nájomné, je podľa ekonómov alarmujúca. Svedčí o tom fakt, že ceny sa od roka 1995 v Írsku strojnásobili, v Holandsku a Británii zdvojnásobili a v Austrálii, Španielsku a vo Švédsku stúpli o 60 %. Pri zohľadnení miery inflácie sa ceny vo všetkých krajinách reálne zvýšili o 25 %, okrem Nemecka, Japonska, Kanady a Talianska.
Svetový trh dlhopisov, akcií a devíz síce existuje, no v prípade bývania to tak nie je. Ceny nehnuteľností a pravidlá predaja a kúpy sa teda výrazne odlišujú. Napríklad cena dvojizbového bytu s rozlohou približne 100 m2 v centre mesta je najvyššia v Londýne, New Yorku a Tokiu (800 tis. USD), vo Frankfurte nedosahuje 400 tis. USD a v Bruseli je pod 200 tis. USD. Malé byty s jednoduchou výbavou stoja v Londýne približne 490 tis. eur a domy v bežnej radovej zástavbe takmer 700 tis. eur, kým v západonemeckých veľkomestách išlo zhruba o 100 a 184 tis. eur.
Na druhej strane európsky trh administratívnych priestorov zažíva pokles nájomného o 9 % a znižovanie nevyužitých priestorov o 6 %. Podľa informácií denníka Handelsblatt najvýraznejší pokles nájomného mal Berlín (15 %), Hamburg a Londýn (20 %) a Madrid (22 %). Investori uprednostňujú americké metropoly a v západnej Európe je to Londýn, Paríž a Brusel.
Podľa názoru ekonómov tento rozvoj nemôžu obhájiť nízke úrokové sadzby ani rast populácie. Akciová bublina ukázala, že základná hodnota investície sa nesmie zanedbávať. Rovnako ako hodnota akcie by mala zodpovedať hodnote budúcich dividend, mala by aj cena domu odzrkadľovať budúce prínosy vlastníctva -- či už vo forme príjmov z nájomného alebo usporeného nájomného.
StoryEditor