Ako uviedli ruské The Moscow Times, súčasný prebytok na ruskom bežnom účte platobnej bilancie vrátane obchodu, služieb, úrokových platieb a repatriácie príjmov získaných z činností v zahraničí taktiež vzrástol, a to na 9 % hrubého domáceho produktu. Zlaté a devízové rezervy Ruska vzrástli za minulý rok o 29,2 mld. USD (61 %) a výrazne si v oblasti rezerv polepšili aj ďalšie veľké štáty vrátane Číny. Práve vysoké objemy rezerv pomohli ochrániť krajiny obávajúce sa krokov špekulantov pre prudkým odlevom kapitálu do zahraničia. "Rozvojové krajiny sa prvýkrát stali významnými dodávateľmi kapitálu cez vlastné rezervy," uviedol Hans Timmer, spoluautor štúdie Svetovej banky. Rusko aj Čína v minulom roku nakupovali veľké objemy dolárov v snahe zmierniť prudký rast hodnoty svojich národných mien, no podľa banky by Rusko malo radšej tieto peniaze investovať do slabších sektorov hospodárstva a diverzifikovať svoju ekonomiku, ktorá je príliš závislá od vývozu ropy. Práve to je oblasť, v ktorej obrovská ruská ekonomika má čo doháňať. Fixné investície dosahujú 16,4 % HDP a priame zahraničné len 1,6 % HDP a aj keď Svetová banka uviedla, že za minulý rok zaznamenalo Rusko prudký rast zahraničných investícií, asi polovica z nich smerovala len do ropného sektora.
| Devízové rezervy reformujúcich sa štátov | |
| Krajina | Rezervy* |
| Čína | 340 |
| Južná Kórea | 131,5 |
| India | 105 |
| Rusko | 76,9 |
| Mexiko | 56,1 |
| Brazília | 49,3 |
| Poľsko | 33 |
| Turecko | 31 |
| Česko | 26 |
| Venezuela | 21,3 |
| Čile | 16 |
| Argentína | 14,1 |
| SLOVENSKO |
13,4** |
| Maďarsko | 10 |
| * - odhadované devízivé rezervy v mld. USD k 1. Januáru 2004 (Zdroj Aton) | |
| ** - údaje k 30. Decembru 2003 (zdroj NBS) | |