Tri roky po nepriateľskej akvizícii nemeckého telekomunikačného podniku Mannesmann britskou spoločnosťou Vodafone dostala slovo nemecká štátna prokuratúra a v medializovanom procese okolo miliónových provízií si na lavicu obžalovaných sadne šesť spoločensky známych osôb, medzi nimi prezident Deutsche Bank Josef Ackermann, šéf najmocnejšej nemeckej odborovej organizácie IG Metall Klaus Zwickel a bývalý prezident Mannesmannu Klaus Esser.
K. Esser ako prvý zareagoval na žalobu a popiera akúkoľvek chybu, keď uviedol, že "v akvizičnom boji postupoval mimoriadne korektne". Svoju províziu vo výške viac než 30 miliónov eur však nepovažuje za problém, keďže podľa jeho slov nedosiahla ani 0,2 promile zisku, ktorý akcionári získali vďaka tejto akvizícii. Rovnako reaguje aj K. Zwickel, ktorý má podporu svojej organizácie. IG Metall totiž pri tejto príležitosti oznámil, že očakáva urýchlenú rehabilitáciu mena svojho prezidenta. Samotný K. Zwickel pre časopis Focus vysvetlil svoju chybu tým, že pri rozhodovaní o províziách sa zdržal hlasovania namiesto toho, aby hlasoval proti nim. Pri tejto príležitosti označil výšku provízie pre K. Essera za "neprimerane vysokú a pre zamestnancov nepochopiteľnú". Deutsche Bank sa zatiaľ k žalobe nevyjadrila, hoci dozorná rada tejto najväčšej nemeckej komerčnej banky podporila svojho šéfa vyhlásením, že obvinenia sú nepravdivé a nepochopiteľné. Aj J. Ackermann začiatkom februára pri zverejnení bilancie banky zdôraznil, že žalobu považuje za nepodloženú.
Ako informuje časopis Spiegel, štátna prokuratúra v Düsseldorfe začiatkom týždňa po dvojročnom vyšetrovaní podala žalobu na šesť osôb na Komore hospodárskych trestných činov Krajinského súdu Düsseldorf. Ako povedal hovorca súdu, spočiatku nemienili zverejniť mená obžalovaných. Podľa jeho slov to, či sa rozhodne o otvorení hlavného pojednávania, je v súčasnom štádiu obyčajná špekulácia. V tejto afére ide o provízie a bonusy pre manažérov Mannesmannu vo výške viac než 100 mil. eur, ktoré mali dostať po akvizícii britským mobilným gigantom Vodafone pred tromi rokmi. Obvinenie sa týka sprenevery a pomoci pri sprenevere. Štátna prokuratúra sa totiž domnieva, že dozorná rada schválila obrovské provízie pre manažérov, čím poškodila majetok akcionárov. Pritom nejde len o otázku primeranej výšky týchto platieb, ale aj o ich právne opodstatnenie, ktoré chýba.
Do akej miery táto žaloba ovplyvní kariéru obžalovaných, zatiaľ nie je jasné. K. Zwickel odmieta predčasné odstúpenie pre svoju úlohu v afére Mannesmann, no zároveň neplánuje kandidovať v ďalšom funkčnom období. K. Esser zas ako partner jednej americkej investičnej spoločnosti nemá dôvod odstúpiť. Najviac môže proces uškodiť J. Ackermannovi, ktorý sa zatiaľ na verejnosti prezentuje pokojne a vyrovnane. Spolu s ním však môže aféra poškodiť aj túto významnú finančnú inštitúciu. Situácia Deutsche Bank sa môže vyvíjať podľa dvoch scenárov: J. Ackermann môže na obdobie trvania procesu dostať dovolenku a riadenia sa chopí jeho predchodca a dnešný šéf dozornej rady Rolf Breuer. Druhý scenár hovorí o odstúpení prezidenta, na miesto ktorého nastúpi člen predstavenstva, zodpovedný za úverovú oblasť, Jürgen Fitschen.
StoryEditor