Je známe, že vranovský LPH už dnes intenzívne spolupracuje s EÚ. O aký projekt ide?
-- Je to kooperatívny projekt CRAFT. Výsledkom práce celého konzorcia, ktorého súčasťou je aj naša firma, je vývoj, výroba a uvedenie istého plastového výrobku na európske trhy. Keďže máme v konzorciu podpísanú zmluvu o mlčanlivosti, hovorím zatiaľ iba všeobecne o plastovom výrobku. Tento výrobok však už v roku 2000 získal ocenenie na Ženevskej výstave invenčných výrobkov.
Aké podmienky musí firma spĺňať, aby sa mohla zapojiť do projektu financovaného EÚ?
-- Európska komisia schváli iba také projekty, v ktorých sa preukáže dostatočná inovatívnosť. Členovia konzorcia zároveň musia spĺňať aj ďalšie podmienky. Napríklad na kooperatívnych projektoch CRAFT pre malé a stredné podniky sa musia zúčastniť minimálne tri výrobné firmy, aspoň z dvoch krajín, s počtom zamestnancov do 250 a ročným obratom najviac 40 mil. eur, pričom tieto podniky musia byť v súkromnom vlastníctve. Realizátorom výskumu môže byť aj vedecká alebo výskumná organizácia, pracovisko univerzity, alebo i high-tech podniky, ktoré majú potrebné vybavenie a skúsenosti na riešenie daného problému. Maximálny možný príspevok na projekt sú 2 mil. eur. Ďalšiu komerčnú činnosť, ako je výroba a predaj, Európska komisia už nefinancuje. To je už úloha pre konzorcium. Komisia prispieva výlučne na vývoj a výskum.
Pri vstupe do tohto projektu vás niekto oslovil, alebo to bola vaša vlastná iniciatíva?
-- Riaditeľ prešovskej pobočky RPIC Ján Hudacký nás v roku 2001 informoval, že istá francúzska firma hľadá do konzorcia výrobcu plastových dielcov. Hneď sme na to zareagovali, aj keď zo začiatku sme od tejto spolupráce veľa neočakávali. Keďže LPH je dodávateľom komponentov pre viaceré nadnárodné spoločnosti, máme so zahraničnými dodávkami dostatočné skúsenosti. Dnes už je celkom bežné hľadať potenciálnych partnerov, resp. projekty na internete. Napríklad na stránke http://www.cordis.lu/en/home.html sú zaujímavé informácie. Ďalšie informácie je možné získať aj na adrese http://www.sarc.sk, ktorá je v slovenčine.
Aký bol postup prác pre realizácii projektu?
-- Zo začiatku to boli len základné informácie o našej spoločnosti. Neskôr, keď už sa zloženie konzorcia viac-menej vyprofilovalo, sme sa stretli v Paríži, kde všetky firmy v konzorciu prezentovali svoje možnosti, rozdelili si medzi sebou práce na projekte vrátane finančného vyjadrenia.
V akom štádiu realizácie projektu sa práve nachádzate?
-- V súčasnosti je spracovaný a podaný projekt na Európsku komisiu, ktorá do šiestich mesiacov vydá rozhodnutie.
Stanovené úlohy ste riešili sami, alebo ste využívali pomoc partnerov, resp. nejakých poradenských firiem?
-- Vystačili sme si sami, keďže priamu komunikáciu s komisiou zastrešuje hlavný koordinátor projektu, ktorý je zároveň aj držiteľom ocenenia výrobku.
Zapojenie sa do projektu tohto druhu musí byť podmienené istým finančným zázemím. Zvládli ste to vlastnými silami, alebo ste sa museli oprieť o cudzie zdroje?
-- V terajšej fáze sme práce na projekte schopní zvládnuť z vlastných zdrojov, keďže okrem času, dvoch ciest do Paríža a nejakých telefonátov nás to viac nestálo. Získané kontakty a skúsenosti však už teraz prevyšujú tieto výdavky. Finančne náročnejšie to však určite bude pri výrobe vstrekovacích foriem, čo je najdrahšia časť projektu. Na túto fázu, ktorá sa začne až po schválení projektu Európskou komisiou, je naplánovaných vyše 700 tis. eur. Potom si budeme musieť zobrať úver na prekrytie obdobia, kým vyúčtujeme preinvestované peniaze komisii. Veľkú časť výroby foriem by mal realizovať náš strategický dodávateľ zo Slovenska -- 1. Prešovská nástrojáreň, ktorá má s výrobou foriem na vstrekovanie bohaté skúsenosti.
Myslíte si, že banky vám budú ochotné poskytnúť úver?
-- Po predbežných konzultáciách s bankami som presvedčený, že nebude ťažké získať preklenovací úver, keďže projekt schválený Európskou komisiou je, myslím si, dostatočná garancia. Iba v prípade, že by komisia projekt neschválila, budeme musieť nájsť externé zdroje. Ale aj to by sme boli eventuálne schopní v konzorciu zvládnuť. Celý projekt je totiž už v takej fáze rozpracovanosti, že by bolo škoda nehľadať spôsob, ako ho dokončiť.
Stretávate ste sa v konzorciu s nejakými problémami?
-- Nie, medzi účastníkmi konzorcia zatiaľ neboli vážnejšie problémy. Azda len jazyk. V konzorciu sú okrem nás ešte dve firmy zo Španielska a štyri z Francúzska. Aj keď oficiálny jazyk, v ktorom sa projekt predkladá na posúdenie, je angličtina, Francúzi veľmi neradi hovoria inou rečou ako svojou materčinou. V pôvodnej zostave figurovala ešte jedna firma z ČR. Jej zástupcovia však neprišli na prvé stretnutie, takže z konzorcia vypadla. Jej časť úloh sme si rozdelili medzi sebou. Iné problémy sa doteraz nevyskytli.
Ako hodnotíte spoluprácu s manažérmi iných krajín?
-- Je veľmi dobrá. Manažéri z Francúzska a zo Španielska nás berú ako rovnocenných partnerov. Určite v konzorciu nie sme do počtu, veď podľa dohody by sme mali vyrábať a montovať na Slovensku viac ako polovicu plánovanej produkcie, ktorej ročný obrat sa ráta v stovkách miliónov korún. Napríklad jeden zo španielskych manažérov, vychádzajúc zo skúseností, ktoré mali Španieli po vstupe do únie, nás upozornil na niekoľko dôležitých vecí, na ktoré by sme si mali dať pozor. Doslova povedal, že po vstupe sa veľmi rýchlo štandardizujú podmienky. Firmy, ktoré sa nebudú vedieť prispôsobiť tomuto prostrediu, zvyknuté na ochranárske opatrenia zo strany štátu a klientelizmus, budú mať veľké ťažkosti. Mnohé zaniknú, prípadne ich lukratívne časti odkúpia firmy, ktoré už teraz súťažia o objednávky na medzinárodnom poli. Schopné firmy sa tak ešte viac posilnia. Veľmi dôležitým prvkom je produktivita a znižovanie nákladov. Ani lacná pracovná sila nevykompenzuje nízku produktivitu a vysokú nákladovosť. Najmä v automobilovom priemysle platí, že cena výrobku je vopred daná odberateľom a zisk dodávateľa sa spravidla dosahuje iba znížením vlastných nákladov. Vytvára sa tak neustály tlak na zvyšovanie produktivity práce, modernizáciu výrobných prostriedkov či organizáciu práce, kde špičková kvalita a termínovo stabilné dodávky sú takou samozrejmosťou, o ktorej už sa ani nehovorí.
Sú manažéri z EÚ pri tvorbe projektov aktívnejší?
-- Majú viac skúseností. Vedia vyhľadávať vhodné témy na riešenie a spracúvať projekty. Myslím si, že podávajú viac projektov ako manažéri z východoeurópskych štátov, a preto majú aj viac realizovaných projektov s prispením Európskej komisie.
V poslednom čase sa čoraz viac hovorí o príprave euromanažérov. Na čo by mala byť podľa vášho názoru zameraná?
-- Už dnes je na Slovensku mnoho manažérov, ktorých by sme mohli smelo nazvať euromanažérmi. V niektorých prípadoch možno prevyšujú aj tých európskych, pretože často dokážu aj za horších finančných a technických podmienok zrealizovať náročné projekty. Pokiaľ ide o prípravu euromanažérov, existujú rôzne kurzy a možnosti štúdia. Prevažne je to len teoretická príprava. Na začiatok je, samozrejme, potrebná, ale až reálna spolupráca so zahraničím na konkrétnej zákazke alebo projekte preverí jeho nadobudnuté znalosti a doplní ich o praktické skúsenosti. Podľa môjho názoru by každý podnikateľ mal na sebe aktívne pracovať, čo najviac si osvojovať štandardné podmienky práce v EÚ, pracovať na jazykovej príprave a zapájať sa do medzinárodných projektov. Aj keď na prvý pohľad nemusí byť daný projekt zaujímavý, praktické skúsenosti pri jeho riešení a získanie ďalších kontaktov sú na nezaplatenie. Spolu s úspechmi na medzinárodnom trhu tak budú nadobúdať čoraz väčšie sebavedomie.