Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon zatiaľ odmieta odpovedať na otázku, aké budú dosahy navrhovanej daňovej reformy pre agropotravinársky sektor s odvolaním sa na to, že dôsledky predpokladaných opatrení sa ešte len skúmajú. "Zaujmeme stanovisko až na základe výsledkov predloženej analýzy, uviedla jeho hovorkyňa Katarína Czajliková.
Plánovanou úpravou spotrebnej dane z tichých vín z doterajšej nulovej sadzby na 2 500 Sk za hektoliter by sa zvýšila cena jedného litra vína až o 30 Sk vrátane 20-percentnej DPH. "To by bola likvidácia slovenských vinohradníkov. Okrem toho by sa toto zvýšenie premietlo do ďalšieho zníženia plôch viniča, takže ani nebudeme schopní splniť kvótu, ktorú sme získali pri prístupových rokovaniach," uviedol predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR Václav Fabrici. Ako dodal, hoci ceny vstupov by zvýšenie spotrebnej dane na tiché vína nemalo ovplyvniť, určite ich zvýši 20-percentná DPH. "Spracovateľ ani obchodník nebudú zvyšovať cenu finálneho produktu, ale znížia nákupné ceny, čo zhorší ekonomickú situáciu pestovateľov."
Aj podľa vinohradníka a producenta vín Milana Pavelku ide o likvidačný a nepochopiteľný návrh. Podľa neho takáto daň vytvorí nepriamy tlak na znižovanie ceny hrozna, ktorá však už stagnuje minimálne desať rokov. V okolitých krajinách spotrebnú daň na tiché vína nemajú. "Ak sa prijme u nás, povedie to k likvidácii najmä tých výrobcov, ktorí vyrábajú stolové a akostné vína. Daň na tiché vína by som prijal, iba ak by bola rovnaká ako v ČR, čiže korunu za fľašu. Tá sa navyše odvádza do fondu podpory vinohradníctva, do ktorého prispieva aj štát korunou na jednu fľašu."
Pred tromi rokmi vláda SR zrušila existujúcu spotrebnú daň na tiché vína 5 Sk na liter, teraz sa k nej vracia, navyše v niekoľkonásobne vyššej úrovni. V nadväznosti na čierny trh by tento zásah ovplyvnil aj odvody nepriamych daní do štátneho rozpočtu. "Doteraz sme tvrdili, že slovenský spotrebiteľ si začína vážiť kvalitu, naučil sa vyberať si víno a posudzovať ho. Ťažko povedať, ako bude reagovať na nové ceny," konštatovala riaditeľka spoločnosti Stock Slovakia Barbara Vetorová.
Obyvatelia Slovenska vynakladajú v priemere viac ako tretinu všetkých výdavkov na potraviny. Zamýšľané zvýšenie dolnej sadzby DPH na 20 % vyvolá ďalšiu vlnu zdražovania s negatívnym vplyvom na štruktúru spotrebiteľských výdavkov, pokles dopytu po priemyselne vyrábaných potravinách, rast samozásobenia a nákupnej turistiky. Profitovať z takto realizovanej reformy budú len čierni obchodníci a čierni výrobcovia. Prehĺbenie rozdielov medzi zdaneným a nezdaneným tovarom urobí čiernu ekonomiku ešte zaujímavejšou. "Náš nový daňový systém by mal dôslednejšie kopírovať stav v členských krajinách EÚ a sadzby by sa mali pohybovať na dolnej hranici taríf uplatňovaných v spoločenstve. Nejde totiž o reformu pre reformu, ale o dôležitý krok, ktorý by mal prispieť k vytvoreniu predpokladov na zabezpečenie sociálno-ekonomického rozvoja SR," zdôraznil v tejto súvislosti predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec
Podľa riaditeľa Výskumného ústavu vinohradníctva a vinárstva Michala Kolárika zamýšľaná daň bude pôsobiť kontraproduktívne, lebo negatívne ovplyvní kvalitu. "V dôsledku znižovania nákladov treba rátať s tým, že víno sa bude falšovať. Netrúfam si síce komentovať pripravovanú reformu v celej jej šírke, ale o takýchto daniach -- nielen pri víne, ale vo všeobecnosti -- sa môžeme začať rozprávať až vtedy, keď sa zdvihne celá základňa, teda aj príjmy a kúpyschopnosť obyvateľstva. Ak sa bude robiť po segmentoch, môže to mať katastrofálne následky. V Taliansku, Španielsku, vo Francúzsku a v Portugalsku je nadbytok vína, čo znižuje jeho cenu. Tamojší producenti sú schopní nás svojím lacným vínom doslova zaplaviť."
Predpokladané zvýšenie maloobchodných cien vína po zavedení spotrebnej dane (%)
Sudové (1 l) 100
Fľašové stolové (1 l) 80
Fľašové akostné (1 l) 60
Stolové (0,75 l) 75
Akostné (0,75 l) 45
Výberové (0,75 l) 20
Zdroj: ZVHV