Za Berezovským sa možno poberie aj Abramovič

V čase, keď vyšetrovatelia pokračujú v útokoch na impérium ropnej spoločnosti Yukos a najbohatšieho muža Ruska Michaila Chodorkovského, sa začínajú čoraz viac objavovať špekulácie, že druhý najbohatší muž v krajine, gubernátor Čukotky a vlastník konkurenčnej firmy Sibnefť Roman Abramovič, sa pravdepodobne pripravuje na odchod z krajiny.
Nezávisle od seba dva ruské denníky Kommersant a Gazeta s odvolaním sa na anonymné zdroje uviedli, že sibírsky ropný magnát, ktorý začiatkom júla prekvapil futbalový svet kúpou londýnskeho klubu Chelsea, rokuje o predaji svojej polovice v druhom najväčšom producentovi hliníka RusAl. Jedným zo záujemcov je údajne Oleg Deripaska, ktorý stojí na čele firmy a vlastní druhú polovicu. Okrem neho Gazeta uviedla aj meno Viktora Vekselberga, ktorý kontroluje konkurenta RusAlu firmu SUAL, ako aj veľkú časť ropnej spoločnosti Ťumen Oil, vďaka ktorej získa nemalú časť zo 6 mld. USD, ktoré britská spoločnosť British Petroleum plánuje zaplatiť za spojenie jej ruských prevádzok s TNK. Okrem toho Abramovič údajne plánuje odpredať svojich 37,5 % v Deripaskovom holdingu Ruspromavto, ktorého súčasťou je aj druhá najväčšia automobilka GAZ. Ak sú tieto informácie pravdivé, potom predaj RusAlu Abramovičom zvyšuje predpoklad, že guvernér Čukotky plánuje odchod z Ruska. Ako denníky uviedli, pri terajšom rastúcom tlaku na ruskú oligarchiu je pre Abramoviča, ako aj Chodorkovského najvhodnejší čas zbaviť sa niektorých aktív, dokiaľ sa to ešte dá.
Podľa analytika zo spoločnosti Troika Dialog Jamesa Fenknera ruský prezident plánuje v prípade zvolenia aj na nasledujúce štvorročné obdobie zvýšiť dane pre ropných magnátov, čo vysvetľuje, prečo M. Chodorkovskij tak hľadá podporu v opozičných stranách, aby prokremeľská frakcia nemala majoritné zastúpenie v nasledujúcom parlamente. Zároveň to vysvetľuje, prečo Chodorkovskij aj Abramovič sa tak ponáhľajú, aby zo svojich aktív získali maximum, dokiaľ je to ešte možné. Problém medzi vládou a oligarchami je aj v tom, že Yukos a Sibnefť sa snažia uzatvoriť fúziu, ktorá by znamenala vytvorenie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti a štvrtej na svete. S rastom ekonomickej však rastie aj politická moc. A to ruskej vláde nevyhovuje. "To všetko je otázka dlhodobejšieho súboja (medzi Moskvou a podnikateľmi)," uviedol pre denník The Moscow Times J. Fenkner. "Bolo by nebezpečné umožniť firme, ktorej hodnota dosahuje 30 % hodnoty akciového trhu, aby kontrolovala všetky ropovodné siete a diktovala aj v otázke daní." Podobne sa vyjadril aj Christopher Weafer, hlavný stratég v Alfa Bank. Ako povedal, dohoda bola po nástupe Vladimira Putina k moci jasná. Podnikatelia budú platiť dane a vyhnú sa zasahovaniu do politiky. Za to budú mať pokoj od prokuratúry ako prišli k svojim majetkom. Putin totiž potrebuje majoritu v parlamente na presadenie svojich reformných programov a Chodorkovskij a ďalší oligarchovia dohodu porušili.