Voľný obchod prináša rozvojovým krajinám nielen nové príležitosti, je pre ne rovnako veľkou hrozbou. Najvýraznejšie zmeny možno očakávať napríklad v textilnom priemysle, keďže už v blízkej budúcnosti USA a Európa odstránia 30 rokov trvajúce striktné importné kvóty na textil a odevy. Len čo dôjde k ich zrušeniu, niektoré krajiny, hlavne Čína, pravdepodobne rýchlo získajú dominantné postavenie v textilnom priemysle na všetkých svetových trhoch, a to vďaka lacnej pracovnej sile, moderným továrňam a dobrej infraštruktúre. Ohrozené sú však krajiny, napríklad Kambodža, Dominikánska republika alebo Bangladéš, kde môže prísť o prácu asi 30 miliónov zamestnancov textilného sektora.
Podľa celosvetovej Dohody o obchode s textilom z roku 1974 každá zo 47 krajín, ktorá ju podpísala, má nárok na určitý podiel na európskom a americkom trhu s odevnými a textilnými výrobkami. Na základe tejto dohody môže, napríklad, Kambodža v tomto roku exportovať do USA odevy a textil v hodnote asi 1,4 mld. USD. Základnou myšlienkou dohody bolo podporiť textilný priemysel v rozvojových krajinách. Kvóty im garantovali prístup na zahraničné trhy, postupne sa však začali budovať textilné továrne aj tam, kde pred zavedením kvót vôbec neexistovali, napríklad na Jamajke alebo Srí Lanke.
Viacerí exportéri z rozvojových krajín vrátane Ghany, Dominikánskej republiky a Turecka, nesúhlasili so zavedením kvót, ktoré podľa nich spôsobili úpadok ich domáceho textilného priemyslu. Nie je to tak dávno, čo sa krajiny rozhodli prudko zvýšiť výrobu očakávajúc skoré zrušenie dovozných kvót. Svetová banka uvádza, že kvótový systém, ktorý limituje prístup na trhy, mal dvojnásobne horší vplyv na hospodársky vývoj v rozvojových krajinách v porovnaní s pozitívami, ktoré im mohla priniesť finančná pomoc zo zahraničia. A preto heslom "chceme obchod, nie peniaze", vyzývajú štáty z Ázie, Afriky a z Južnej Ameriky svetové veľmoci, aby im v oveľa väčšej miere sprístupňovali svoje trhy.
V roku 1995 sa USA a Európa dohodli na postupnom odstraňovaní kvót v súlade s požiadavkou Svetovej obchodnej organizácie. Počnúc 1. januárom 2005 by mali byť odstránené všetky zostávajúce importné kvóty, hoci väčšina produktov bude stále podliehať dovozným 16-percentným clám v USA a 18-percentným clám v krajinách Európskej únie.
Dominantná Čína
Najväčšiu hrozbu však pre producentov textilu predstavuje Čína, a to od momentu jej vstupu do WTO v decembri 2001. Dnes, ako člen svetového obchodného zoskupenia, je vďaka výhode lacnej pracovnej sily a moderným závodom schopná vytlačiť z trhu nielen producentov textilu z rozvojových krajín, ale aj textilné spoločnosti zo západnej Európy a z USA. Na porovnanie s rozvojovými krajinami, zamestnanec čínskej textilnej továrne dnes zarobí 73 USD za mesiac, zatiaľ čo ten istý pracovník v Indonézii dostane už 75 USD za mesiac, v Dominikánskej republike zarobí 102 USD a v Hondurase až 300 USD za mesiac. Navyše vďaka obchodným spoločnostiam v Hongkongu a na Taiwane dokáže Čína rýchlo exportovať do zahraničia. Len v minulom roku pokrýval export textilu z Číny až 17 % požiadaviek vo svete. Jej predaj, napríklad ,na trhu v USA dnes dosahuje hodnotu 6,5 mld. USD, pričom do roku 2010 Svetová banka predpokladá nárast až na úroveň 40 mld. USD.
USA hrozí zánik textilného priemyslu
Odrazu vyzerá kvótový systém ako jediná možnosť na záchranu. Keď totiž došlo k zrušeniu kvót na detské odevy v minulom roku, export detských odevov z Číny do USA vzrástol o neuveriteľných 826 %. Vývoz z Číny však išiel na úkor producentov na Filipínach, v Indonézii a Mexiku, ktorých produkcia klesla v rovnakom čase o polovicu.
Zrušenie kvót je však pozitívnou správou pre spotrebiteľov, keďže silnejší konkurenčný boj pomáha znižovať ceny výrobkov, predpokladajú odborníci.
Zvýšený export z Číny do USA v ostatných mesiacoch narušil vzťahy medzi Washingtonom a Pekingom. Medzi prvé obete rušenia importných kvót sa totiž zaradil už aj americký textilný sektor. Za ostatných 12 mesiacov prišlo v amerických závodoch o prácu asi 50-tisíc ľudí, niektorí pozorovatelia sa dokonca obávajú zániku textilného priemyslu v krajine.
Washington sa však rovnako obáva, že po definitívnom odstránení importných kvót by mohlo dôjsť k destabilizácii v rozvojovom svete. Najväčšie obavy má o svojich najbližších susedov, štáty z oblasti Karibiku, zo strednej Ameriky a z oblasti Ánd. Ich ekonomiky dnes totiž prežívajú len vďaka kvótam a vývozu oslobodeného od poplatkov, pokiaľ ich výroba využíva závody, ktoré postavili Američania. Predstavitelia Dominikánskej republiky odhadujú, že zrušením kvótového systému sa ich export zníži minimálne o 35 %. Aj z tohto dôvodu viaceré krajiny zo strednej Ameriky už teraz rokujú s USA o uzatvorení dohody o voľnom obchode, ktorou by sa vyhli dovozným clám aj v prípade, že dovážané produkty by sa nevyrábali v závodoch postavených Američanmi.
Najťažšiu situáciu bude mať v tomto smere Vietnam, ktorý má síce ešte lacnejšiu pracovnú silu než Čína, jeho závody však dosahujú len 60-percentnú efektívnosť čínskych, a navyše nie je zatiaľ členom WTO. Okrem Číny sú preň veľkou hrozbou aj Pakistan, India a Indonézia.
Najväčšie šance konkurovať Číne majú Pakistan a India. Pakistan investoval za ostatných niekoľko rokov do modernizácie textilných závodov asi 3 mld. USD s cieľom zvýšiť do roku 2005 export na 14 mld. USD. India si tiež udržiava silné postavenie. Indickí exportéri už teraz pracujú na uzatváraní užších obchodných kontraktov z významnými americkými maloobchodnými spoločnosťami.
Hoci sa kvóty zrušia, nikto nepredpokladá, že by USA dovolili práve Číne ovládnuť celosvetový textilný priemysel. Aby tomu zabránili, budú s najväčšou pravdepodobnosťou zavádzať rôzne antidumpingové pokuty a iné sankcie.