Poprivatizačný fond v polčase

Slovenský poprivatizačný fond (SPPF) doteraz preinvestoval približne 29 mil. eur. Zostalo v ňom ešte okolo 14 mil. eur. Keďže ide o uzatvorený desaťročný fond a jeho životnosť sa končí v roku 2006, musí zvyšné voľné prostriedky preinvestovať do konca roku 2003. Ďalšie dva roky totiž potrebuje na zhodnotenie investícií a finančné vyrovnanie so zakladateľmi.

"V zostávajúcom čase by sme radi pokračovali najmä v investovaní do tých sektorov, s ktorými máme pozitívne skúsenosti. Konkrétne možno hovoriť o zámere investovať do pivovarníctva a médií", hovorí Juraj Koman, výkonný riaditeľ spoločnosti East Fund Management (EFM), ktorá SPPF spravuje. V tomto roku pribudnú podľa jeho slov v portfóliu fondu ešte minimálne tri investície.

SPPF nemá právnu subjektivitu, de facto ide o konzorcium, ktoré založili Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Ministerstvo hospodárstva SR, prostredníctvom Nadácie pre podporu poprivatizačného podnikania (Nadácia). Spolu vložili do fondu 43,3 mil. eur - jednu tretinu Nadácia a dve tretiny EBOR. Nadácia dostala prostriedky na vklad z programu Phare. V čase založenia fondu avizovali zakladatelia, že jeho poslaním je vlastnícky vstúpiť do slovenských firiem, ktoré sú po privatizácii a majú rastový potenciál. Prostriedky fondu spravuje správca na základe zmluvou určených kritérií a za vopred dohodnutú odmenu. Priebežne sa správca zodpovedá za činnosť Investičnej komisii, ktorá schvaľuje aj jeho investičné návrhy. Cieľom investícií a pôsobenia reprezentantov správcu v orgánoch spoločností, do ktorých fond investoval, je finančná pomoc pri rozvojových projektoch (zvýšením základného imania z prostriedkov fondu) a poskytnutie know-how pri tvorbe a realizácii týchto projektov. Podľa zakladateľských zmlúv by sa mal fond do roku 2006 zlikvidovať - akcie a majetkové podiely spoločností, do ktorých investoval, sa predajú a výnos po odpočítaní dohodnutého success fee (odmeny za úspech) vráti správca fondu zakladateľom v pomere k ich vkladom. Európska komisia vyčlenila pre potreby fondu z programu Phare okrem tretinového kapitálového vkladu cez Nadáciu aj ďalších 8 mil. eur - na tzv. technickú pomoc. Tie sú určené na úhradu nákladov spoločnosti EFM, ktoré súvisia so správou SPPF. Táto suma bola prevedená z rozpočtu EÚ priamo na účet EBOR. Podľa dohody zakladateľov fondu bola EBOR poverená aj výberom správcu fondu.

Staré a nové portfólio

V rokoch 1996 až 2000 spravovala fond spoločnosť Framligton Cet Investment Managers Limited. V tomto období investoval fond zhruba polovicu disponibilného kapitálu zväčša do spoločností, ktorých hospodárske výsledky a právny stav nesľubujú návratnosť. Podľa J. Komana s tým zakladatelia do istej miery počítali, lebo o tom je investovanie fondov rizikového kapitálu. Za dobré investície predchádzajúceho správcu označil kapitálové vklady do spoločností Liptovská mliekareň a D. Expres.

V roku 2001 dostal fond nového správcu - spoločnosť East Fund Manangement (EFM) so sídlom na Cypre. Je to stopercentná dcéra rakúskej matky s rovnakým názvom, ktorej spoluvlastníkmi boli v tom čase Bank Austria a americká investičná spoločnosť Alliance Capital. V roku 2002 sa stali majiteľmi rakúskej EFM jej traja manažéri - dvaja z nich sú manažéri, ktorí spravovali SPPF - Roland Haas a Juraj Koman. EFM je na zhodnotení investícií fondu okrem odmeny za správu zainteresovaná aj záujmom o zhodnotenie jej vlastných investícií - do každej spoločnosti, do ktorej investuje fond, investovala aj EFM svoje vlastné prostriedky, zhruba 10 percent z investície fondu. "Percento zhodnotenia je pre EFM prestížna záležitosť", dodáva J. Koman. Po roku 2000 boli prostriedky fondu investované do zvýšenia základného imania a konvertibilných dlhopisov spoločností D. Expres, a. s. (vysielateľ Rádia Expres), a Eduard Rada, a. s. (Pivovar Steiger).

J. Koman: Investori nebudú ukrátení

Investícia SPPF do spoločnosti D. Expres je pomerne vysoká (5 mil. eur, čo je približne 200 mil. Sk), navyše nespĺňa jeho pôvodné investičné zameranie - nie je to firma po privatizácii. "Áno, je to start up investícia. Zdedili sme ju po predchádzajúcom správcovi. My sme si v roku 2001 urobili analýzu jej potenciálu a padlo rozhodnutie, že firmu udržíme pri živote ďalšou investíciou zhruba 1,5 mil. eur," hovorí J. Koman.

D. Expres založili v roku 1997 štyria bývalí televízni a rozhlasoví redaktori. Má licenciu na vysielanie Rádia Expres a vlastní špičkovú celoslovenskú sieť digitálnych vysielačov, ktorú prevádzkuje jej stopercentná dcéra, spoločnosť Expres Net. Zámerom zriadenia spoločnosti Expres Net bolo podľa J. Komana účtovné oddelenie služieb, ktoré poskytuje spoločnosti D. Expres pre Rádio Expres, od služieb pre iných klientov. Predsedom Predstavenstva D. Expres je Václav Mika. Ten je aj konateľom Expres Media, ďalšej stopercentnej dcéry D. Expresu. Expres Media je podľa J. Komana zriadená na samostatný komunikačný biznis, pričom predáva aj reklamný vysielací čas v Radiu Expres. V. Mika bol spoluvlastníkom spoločnosti Prvá slovenská mediálna agentúra, ktorá predáva reklamný vysielací čas v Slovenskom rozhlase a Rock FM Rádiu. EFM, resp. SPPF, zastupuje v Predstavenstve D. Expresu J. Koman a v dozornej rade R. Haas. EFM spravuje 62-percentný podiel fondu v D. Exprese. Dvanásťpercentný podiel v D. Exprese získala tento rok pri zvyšovaní základného imania spoločnosť Paupinal, ktorú vlastní predseda Predstavenstva Orange Slovensko Ladislav Rehák. Zvyšných 26 percent akcií vlastnia Dušan Budzák, Václav Mika a Robert Bartoš.

D. Expres má základné imanie 155 mil. korún, SPPF však investoval do zvyšovania jej základného imania až 200 mil. korún. Rozdiel medzi investovanými prostriedkami a základným imaním vysvetľuje Koman takto: "Akcie D. Expresu sme upisovali za vyššiu ako nominálnu hodnotu. Väčšiu časť investovaných prostriedkov firma použila na vybudovanie siete vysielačov a technické vybavenie Rádia Expres, menšiu časť na prevádzkové, najmä personálne náklady." Rádio Expres bolo treba podľa jeho slov dva roky živiť, až teraz sa dostáva do štádia sebestačnosti z hľadiska cash-flow. Účtovne nie je firma ešte stále zisková. Podľa Komana najmä pre vysoké odpisy. Verí však, že do roku 2006 bude EFM schopná investorom fondu vrátiť z predaja podielu v D. Exprese a v pivovare Steiger prinajmenšom tú sumu, ktorú do fondu vložili.

Investičná komisia SPPF: Roberto Pilotto a Meltem Ankara (EBOR), Roland Haas a Juraj Koman ( EFM) a Robert Spišák ( Nadácia)

Dozorná rada SPPF: Roberto Pilotto, Fabio Sattin a Meltem Ankara (za EBOR), Dieter Thiel z Delegácie EK na Slovensku a Miroslav Poláček z MH SR (za Nadáciu).

Investície SPPF: Liptovská mliekareň (získaný majetkový podel už SPPF predal), Moped, Kolárovo a Nábytok Bodnár (podniky v konkurze), Hydina ZK Košice, Hydina Prešov - SVZ, OFZ - Profily Istebné, Topos Tovarníky, Eduard Rada (pivovar Steiger, D. Expres.

Juraj Koman je spoluvlastník a výkonný riaditeľ spoločnosti East Fund Management, Cyprus, ktorá spravuje Slovenský poprivatizačný fond. Vyštudoval ekonomiku a manažment na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde robil aj doktorandúru. Na začiatku 90. rokov absolvoval odbornú stáž v Holandsku. Keď zakladala Pittsburgská univerzita Československé manažérske centrum v Čelákoviciach pri Prahe, dostal ponuku pracovať na príprave vzdelávacích programov pre toto centrum, v roku 1996 v USA na Pittsburskej univerzite získal titul MBA. Po návrate na Slovensko robil až do začiatku roka 2001 finančného riaditeľa v spoločnosti Globtel Slovensko (teraz Orange Slovensko).