Dlhší pracovný čas napokon prinesie výhody zamestnancom

Čoraz viac nemeckých spoločností sa usiluje obmedziť výhody zamestnancov, aby zachovali pracovné miesta na domácej pôde. Aj napriek tomu, že odbory sa zodpovedajúcim spôsobom bránia proti týmto zásahom, niekoľko hodín nezaplatenej práce za týždeň navyše môže byť účinným receptom na zlepšenie hospodárskej situácie v krajine.
Ako pre denník Die Welt napísal šéfekonóm Bank of America pre Európu Holger Schmieding, diagnóza choroby nemeckej ekonomiky je jednoduchá. Stroje, automobily, lieky a iné produkty sú stále na svetových trhoch konkurencieschopné, no v prípade pracovných miest to neplatí. Práca je príliš drahá, čo je dôsledkom vzostupu vedľajších mzdových nákladov a ďalších nákladných hlúpostí, ktoré si sociálni partneri a hospodárska politika štátu dopriali v lepších časoch. V ére rastúceho globalizačného tlaku sa čoraz viac nemeckých produktov vyrába v zahraničí, a tak najväčší európsky exportér nevyváža iba automobily, ale aj pracovné miesta.
Schmieding nepovažuje za náhodu, že Nemecko sa v medzinárodnom porovnaní vyznačuje vysokými mzdovými nákladmi, krátkym pracovným časom, vysokou nezamestnanosťou a pretrvávajúcou stagnáciou. Základy sociálneho štátu pritom nepodkopáva úsilie spoločností o dlhší a pružnejší pracovný čas, ale nedostatok investícií a všeobecná neochota k reformám.
Podľa neho je z hľadiska zamestnancov a podnikov niekoľko hodín práce navyše bez mzdového vyrovnania najšetrnejšou cestou k zníženiu mzdových nákladov prepočítaných na jeden vyrobený kus. Aj napriek tomu sa ozýva množstvo kritických hlasov, ktoré uvádzajú veľa argumentov. Napríklad mzdy neznamenajú len náklady, ale aj príjmy, a nižšie mzdy môžu spôsobiť pokles dopytu a následné zhoršenie konjunktúry.
Schmieding tento argument odmieta s tým, že mesačná mzda neklesne, kým nižšie výrobné náklady umožnia spoločnostiam znížiť ceny tovarov a služieb, čím sa zvýši kúpna sila spotrebiteľov. Tento efekt však bude citeľný iba v prípade, ak pracovný čas predĺži množstvo podnikov.
Nižšie výrobné náklady v prvom rade posilňujú investičnú pozíciu Nemecka. Vyššie investície totiž priamo podporujú celkový dopyt, keďže vznikajú nové pracovné miesta, a teda rastie aj kúpna sila spotrebiteľov. Pri nedostatku pracovných miest môže rozumné predĺženie pracovného času bez mzdovej náhrady pomôcť zamestnancom viac než podnikom, ktoré by inak pred vysokými nákladmi utekali do zahraničia. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že respondenti za najdôležitejšie považujú bezpečnosť pracovných miest. Ak niektoré ústupky zamestnancov zabezpečia existujúce pracovné miesta a prilákajú investície na tvorbu nových miest, podporí to dôveru spotrebiteľov a súkromnú spotrebu.
Ešte obľúbenejší je argument kritikov, že všetky pozitívne dôsledky nižších výrobných nákladov napokon pôjdu na úkor iných, ktorí zas zareagujú protiopatreniami. Mohla by tak vzniknúť akási špirála, ktorá napokon poškodí každého. Schmieding to však považuje len za polovičnú pravdu. Ak sa Nemecku podarí zabezpečiť existujúce pracovné miesta a prilákať investície, v inej krajine môže vzniknúť schodok. Bez hospodárskej súťaže však neexistuje trvalý rast a práve konkurenčný boj núti všetkých zúčastnených na maximálny výkon, a ak sa toto pravidlo dodrží, bude celkový prínos obrovský.