Členské krajiny Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa nevedia zhodnúť v riešení otázky, či majú prijať všetky štáty, ktoré v nadchádzajúcich rokoch vstúpia do Európskej únie (EÚ). Medzi členmi sa totiž rozmnožili obavy, že predovšetkým mimoeurópske štáty, ako Malta, Cyprus alebo pobaltské krajiny, ochromia činnosť OECD, čo by malo za následok neželané zvýšenie rozpočtu. Prijatie nových členov sa tak stalo jedným z bodov na programe dvojdňovej jarnej konferencie organizácie na ministerskej úrovni, ktorá sa v týchto dňoch koná v Paríži.
Ako informuje nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, OECD vznikla po 2. svetovej vojne ako zoskupenie priemyselne rozvinutých krajín, ktoré malo poradenskú a koordinačnú úlohu počas povojnovej ekonomickej obnovy západnej Európy. Jej sídlom sa stal Paríž. Niet preto divu, že väčšina zo súčasných 29 členov pochádza z európskeho kontinentu. Naproti tomu však organizáciu spolovice financujú Spojené štáty americké a Japonsko, ktoré v čase globalizácie nevidia zmysel v upevňovaní európskej pozície v OECD. Obidve krajiny namiesto toho žiadajú posilnenie úlohy organizácie vo funkcii poradcu pre svetové hospodárstvo.
Doteraz však bolo zvykom, že členovia EÚ boli automaticky prijatí aj do OECD a spomedzi krajín strednej a východnej Európy sú jej členmi Poľsko, Maďarsko, ČR a Slovensko. Otázka nových členov, o ktorej sa beztak rozhodne až na budúci rok, však USA a predovšetkým Japonsku slúži ako nátlakový prostriedok, aby si vynútili zmeny v spôsobe financovania a vo vnútornej štruktúre organizácie. Najväčší nesúhlas u nich vyvoláva princíp jednohlasnosti, ktorý sa týka všetkých rozhodnutí OECD. Rozhodovací proces je v súčasnosti veľmi komplikovaný, keďže každý člen disponuje právom veta.
Medzi kandidátov na členstvo patrí aj Ruská federácia, ktorá nedávno predložila oficiálnu žiadosť o prijatie. Keďže však Rusko nie je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), OECD sa zatiaľ jeho žiadosťou nezaoberá. Podľa údajov denníka ruský prezident Vladimir Putin nedávno napísal najvyšším predstaviteľom skupiny siedmich priemyselne najrozvinutejších krajín (G7) list, v ktorom ich žiada o podporu pre urýchlené získanie členstva v OECD aj napriek tomu, že jeho krajina ešte nepatrí k WTO. Práve podpora vlád G7 by mohla uľahčiť prijatie Ruska do OECD, čím by vytvorila precedens. Paríž pritom Putinovu požiadavku chápe nielen ako pokus o zblíženie sa so západnými krajinami, ale aj ako pokus prostredníctvom rýchleho prijatia do OECD obmedziť význam USA v dôležitých medzinárodných organizáciách.
Ministri sa na svojom zasadnutí budú zaoberať aj budúcimi úlohami OECD, medzi ktoré patrí, napríklad, otázka bezpečnosti lodnej dopravy, rizík spojených s rozvojom biotechnológií či spolupráce v boji proti terorizmu. Jedným z bodov programu je hodnotenie vývoja rokovaní o dohode, ktorá bude riadiť dotácie pre oceliarsky priemysel. Popri hlavnej konferencii sa budú konať aj rozhovory so splnomocnencami veľkých ekonomických zón pre zahraničný obchod.
StoryEditor