Aké postavenie zaujímajú slovenské mliekarenské firmy na európskom trhu?
- Európsky trh prináša pre našich spracovateľov mlieka na jednej strane zvýšenú konkurenciu, na druhej im otvára nový obchodný priestor. Ten umožní mnohým spracovateľom významne rozšíriť predaj finálnej produkcie. Veľa však bude závisieť od marketingovej a obchodnej sily jednotlivých spoločností. Predpokladám, že každá si už pripravila analýzu rizika a príležitosti, svojich slabých a silných stránok a podľa svojej konkrétnej situácie aj postupuje.
Aké riziká čakajú slovenských spracovateľov v EÚ?
- Je ich viac, ale treba povedať, že existujú na oboch stranách. Konkurencieschopnosť spracovateľov mlieka združených v Slovenskom mliekarenskom zväze (SMZ) sa bude odvíjať predovšetkým od cenovej úrovne produkcie. Pri zachovaní prirodzenej miery rentability nebudú môcť predávať drahšie oproti konkurencii. Vieme, že napríklad v Poľsku sú významne nižšie ceny vstupov, a tým aj produktov. Hlavnou prekážkou obchodu sa však čoraz častejšie stáva kvalita produktov a ich bezpečnosť. Vzťahuje sa na všetky produkty, ale popasovať sa s ňou budú musieť predovšetkým tí, čo predávajú výrobky z nepasterizovaného mlieka.
Máte informácie o tom, koľko museli slovenskí spracovatelia mlieka investovať do moderných technológií, aby prežili?
- V predvstupovom období azda nebolo spracovateľa, ktorý by neinvestoval do modernizácie prevádzok. Bolo otázkou prežitia, aby ich celkový stav, kvalita a hygienická úroveň výroby, skladovania i rozvozu zodpovedali legislatívnym predpisom EÚ. Využívali aj možnosť čerpania prostriedkov z programu SAPARD. Na modernizačné projekty v mliekarenskom priemysle sa vynaložilo spolu vyše 900 miliónov korún. V súčasnosti je u nás podľa Zoznamu prevádzkarní v SR schválených pre mlieko a mliečne výrobky 31 priemyselných mliekarní s ročným objemom spracovania mlieka nad dva milióny litrov a 49 prevádzkarní s objemom menej ako 500-tisíc litrov, ktoré splnili štandardy EÚ a môžu vyrábať a predávať svoje výrobky v rámci spoločného trhu.
Aké množstvá produkcie vyvážajú slovenské mliekarne do krajín EÚ a o čo je tam najväčší záujem?
- Takúto štatistiku nevedieme. Do únie však od nás smerujú predovšetkým syry, sušené mlieko a maslo. Popri rôznych marketingových aktivitách, akými sú hlavne výstavy a veľtrhy, sa ukazuje, že záujem európskeho spotrebiteľa sa koncentruje predovšetkým na slovenské špeciality, ako je parenica, oštiepok či bryndza.
Ako sa vyvíja spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ?
- Spotreba na Slovensku vlani dosiahla asi 167 kilogramov na obyvateľa za rok v prepočte na mlieko bez masla. V porovnaní s rokom 2000, keď bola 160 kilogramov, je vyššia hlavne v spotrebe kyslomliečnych výrobkov a syrov. Stále však nedosahuje odporúčanú ročnú úroveň 220 kilogramov. Napríklad v Českej republike spotreba dosiahla túto úroveň už minulý rok. Ročná spotreba konzumného mlieka v krajinách EÚ je 95 litrov na obyvateľa, u nás len 70 litrov, spotreba kyslomliečnych výrobkov je 17,6 litra oproti 13,5 litra v únii, pri masle je to 4,4, resp. 3 kilogramy. Občan EÚ skonzumuje ročne priemerne 18,9 kilogramu syrov, Slováci len 9.
Ktoré slovenské špeciality z mlieka budú mať v EÚ ochrannú známku?
- Podali sme žiadosť na posúdenie špecifikácie výrobku Slovenská bryndza. SMZ podal aj návrh na ochranu zemepisného označenia výrobku Slovenský oštiepok. Pripravuje sa tiež návrh na parenice a syrové korbáčiky.