Rakúske štátne železnice Österreichische Bundesbahn (ÖBB) stoja pred rozsiahlou reformou. Podnik, ktorý je jedným z najväčších príjemcov štátnych dotácií v krajine, sa má podľa plánov vlády rozdeliť do troch až štyroch akciových spoločností, zastrešených holdingom ÖBB-Holding.
Nové subjekty budú ÖBB Absatz AG (osobná a nákladná doprava, železnice a Postbus), ÖBB Schienenbetriebsgesellschaft AG (prevádzka a prenájom tratí, systémová technika) a ÖBB Schienenbesitzgesellschaft AG (vlastníctvo tratí). V strednodobom horizonte zvažujú politici aj privatizáciu podniku, predovšetkým divízie ÖBB Absatz AG. V prvom rade však štát musí spoločnosť pripraviť na privatizáciu a vytvoriť potrebné právne predpoklady, až potom môže začať uvažovať o hľadaní strategického partnera.
Podľa údajov denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung sa podnik, ktorý je vylúčený z rozpočtu a vedený ako akciová spoločnosť už od roku 1994, mal rozdeliť už v predchádzajúcom legislatívnom období. Vedenie podniku na čele s novým šéfom Rüdigerom vorm Waldem sa však postavilo proti rozdeleniu oblasti odbytu a infraštruktúry. Úsporný program s pôsobnosťou do roka 2006 síce obsahuje aj prepustenie 7 tis. ľudí, no z hľadiska nákladov R. vorm Walde odmieta rozdelenie ÖBB, ktoré je podľa jeho názoru podstatne drahšie.
ÖBB vlani zamestnával 49-tisíc ľudí a zarobil 2,1 mld. eur. V prospech reformy železníc hovoria najmä finančné argumenty, keďže zo štátnej pokladnice sem smeruje približne 4,2 mld. eur ročne, čo zodpovedá objemu takmer 7 % štátnych výdavkov. Rakúske ministerstvo pritom odhaduje, že táto suma sa v priebehu nasledujúcich troch rokov zvýši približne o polovicu. Z tejto dotácie zhruba 700 mil. eur pokrýva tzv. národohospodárske výkony, napríklad voľné študentské cestovné lístky alebo zľavnené lístky pre ľudí dochádzajúcich do zamestnania. Ďalších 1,2 mld. eur platí štát za prevádzku koľajovej siete a miliardu eur spotrebuje divízia infraštruktúry na budovanie nových zariadení. Vysoké dotácie smerujú aj do dôchodkov železničiarov, kde 1,25 z 1,7 mld. eur zabezpečuje štátny rozpočet. Príčinou je aj prepúšťanie na železniciach, keďže proti 70 tisícom dôchodcov stojí len 48-tisíc aktívnych zamestnancov.
ÖBB sa však bráni kritike, že žije zo štátnych peňazí. Podľa slov hovorcu totiž štát financuje dopravno- a sociálnopolitické opatrenia, a nie samotný podnik. Vysoké výdavky na dôchodkové zabezpečenie podľa jeho slov nie sú charakteristické len pre ÖBB, keďže všetky dôchodky v Rakúsku sa spolufinancujú peniazmi daňových poplatníkov. R. vorm Walde pritom upozorňuje, že ide najmä o rozširovanie koľajovej siete a nikto zatiaľ nehovorí o nákladoch na jej výstavbu a údržbu.
Spoločnosť však predstavuje starosti nielen z hľadiska reformy, ale aj rastúcej konkurencie v oblasti nákladnej dopravy. V súčasnosti totiž rakúske trate používa už sedem súkromných spoločností, z toho päť domácich a dve zahraničné. Kým v Nemecku súkromné firmy pokrývajú päť percent tohto trhu, v Rakúsku pripadá na súkromných prepravcov viac než 10 %, a navyše sa očakáva vstup ďalších troch rakúskych podnikov, ktorý umožňuje pokračujúca liberalizácia európskej železničnej dopravy.
Okrem rastúcej hospodárskej súťaže bojuje ÖBB aj s poklesom produktivity. Podľa štúdie rakúskeho Inštitútu ekonomického výskumu (Wifo) totiž produktivita podstatne zaostáva za ostatnými európskymi železnicami. Dôvodom sú predovšetkým privysoké personálne náklady, pričom najväčšie problémy pri tom predstavujú pridružené divízie, napríklad opravovne či stavebné skupiny. Osud celého projektu je však neistý, keďže odborové organizácie pohrozili štrajkom. Nie je totiž jednoduché výraznejšie zasiahnuť do doterajšej personálnej politiky, na ktorej sa popálilo už mnoho politikov. A či hrozby štrajkov prinesú ovocie, ukáže až čas.
StoryEditor