Ekonomická kriminalita spôsobila vlani maďarskému hospodárstvu stratu okolo 40 mld. forintov. Vyplýva to z údajov o dovyšetrovaných deliktoch zverejnených políciou. Podľa odhadov sa však skutočná škoda, spolu s neobjasnenými prípadmi, mohla vyšplhať až na päťnásobok. Akú časť tvorilo falšovanie hospodárskych výsledkov firiem, však nevie nik povedať. Možno len tušiť, že počet takýchto prípadov je veľký, keďže riaditelia maďarských firiem majú motiváciu zlepšovať si bilanciu hospodárenia v záujme zvýšenia vlastných podielov na ekonomických výsledkoch, uvádza denník Magyar Hírlap. Kauza firmy Parmalat, ktorej vedenie sa "prikrášľovaním" účtovníctva roky obohacovalo o miliardy forintov, upriamila pozornosť verejnosti i odborníkov v Maďarsku na skrytú kriminalitu bielych golierov. Tamojšia štatistika trestných činov zaraďuje takéto konania medzi podvody. Podľa Ústredného štatistického úradu (KSH) ich bolo v roku 2002 zaznamenaných viac ako 25-tisíc a vyše 4 700 osôb bolo za ne právoplatne odsúdených. Miklós Fekete, vedúci manažér poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers, hovorí, že ročne sa stretáva s niekoľkými prípadmi falšovania hospodárenia zo strany vedúcich pracovníkov. Čím väčší je podnik, tým väčší môže byť podvod, dodáva. Jeho uskutočnenie nemôže byť napríklad pre firmu v procese privatizácie vážnejším problémom. Stačí, ak urobí fiktívny obchod s vlastným tovarom cez účet spriaznenej spoločnosti. K odhaleniu podobných praktík dochádza pomerne často. Buď na ne upozornia zamestnanci alebo ich zistí majiteľ. Vyvodenie trestnej zodpovednosti je však zriedkavé. Jedinou účinnou zbraňou by boli vážne sankcie, tvrdí. Podľa neho napriek tomu, že si takýmto nečestným konaním nezarobia vrcholní manažéri na predčasný odchod do dôchodku, riskujú hrozbu väzenia. Dôvodom je malá pravdepodobnosť odhalenia. Motív falšovania je podľa Andrey Deákovej, z firmy Neumann International zakotvený priamo v spôsobe odmeňovania, keď 25 až 50 percent mzdy riadiacich pracovníkov závisí od výsledkov firmy. Najčastejšie o pohyblivej zložke rozhoduje zisk, tržby či rast trhového podielu. Ďalšou príčinou zlepšovania výsledkov môže byť zakrytie sprenevery. Polícia zaregistrovala v roku 2002 viac ako 5-tisíc takýchto trestných činov. Obrovské škody vznikajú napríklad v procese verejného obstarávania, keď sú výsledky vopred dohodnuté. Osobitnou kapitolou sú rôzne techniky obchádzania daňových povinností. Podľa výskumu dvoch maďarských akademikov sa v roku 2001 až 31 percent z anonymne oslovených malých a stredných podnikov priznalo k daňovým podvodom. Vedci na základe štatistických výpočtov dospeli s vyše 95 percentnou istotou k názoru, že v tom istom roku 16,6 % maďarských firiem podvádzalo. Pri exportných podnikoch zistili lepšiu účtovnú disciplínu a vyhýbanie sa nečestným praktikám, zatiaľ čo firmy operujúce len na domácom trhu mali väčšie tendencie klamať. Potláčanie čiernej ekonomiky si odborníci sľubujú od zlepšovania ziskovosti firiem, ako aj od reálnej integrácie do "čistejšieho" priestoru západoeurópskeho hospodárstva.