Očakáva sa honba za Arafatovými zmiznutými miliónmi

Arafat, ktorého časopis Forbes vo svojom zozname "najbohatších kráľov, kráľovien a despotov" zaradil v roku 2003 na 6. miesto, údajne nazhromaždil minimálne okolo 300 mil. dolárov. Vodca Palestíncov však hodnotu svojho majetku nikdy nezverejnil, ani v čase, keď bol vodcom povstalcov, ani ako palestínsky prezident.
Ako uviedla agentúra Reuters, podľa expertov je vyšetrovanie nazhromaždenia jeho majetku iba otázkou času, no či sa peniaze skutočne podarí nájsť, je už zložitejšie. Švajčiarska ministerka zahraničných vecí Micheline Calmyová-Reyová minulý týždeň uviedla, že nemá žiadne informácie o tom, že by si Jásir Arafat uložil vo Švajčiarsku peniaze, no je presvedčená, že švajčiarske banky dodržia pravidlá týkajúce sa financií "politicky exponovaných osôb".
Palestínska samospráva získala od USA, Európskej únie a viacerých medzinárodných organizácií stovky miliónov dolárov na podporu zúboženej ekonomiky, ktorá najviac doplatila na palestínsku intifádu a následné tvrdé opatrenia zo strany Izraela. Podľa internetového denníka Globes stratila palestínska ekonomika v dôsledku intifády od jej nástupu v septembri 2000 okolo 4,5 miliardy dolárov. Izraelská ekonomika prerobila spolu 12 miliárd dolárov, z toho, ako uviedla BBC, najväčšie straty zaznamenal turistický ruch. Hrubý domáci produkt Palestíny na obyvateľa klesol za štyri roky o 30 percent a podľa izraelských štatistických údajov stála intifáda Palestínčanov vzhľadom na veľkosť ekonomiky a počet obyvateľov v skutočnosti trikrát viac než Izrael. Jeho HDP na obyvateľa priamo neklesol, no očakávaný rast na obyvateľa sa zredukoval na 11 percent. Na základe týchto výpočtov by pôvodne izraelský HDP na obyvateľa dosahoval 18 500 USD, zatiaľ čo v súčasnosti je to približne 16 700 USD, čo je len mierne viac než pred štyrmi rokmi, keď sa palestínska intifáda začala. V prípade Palestíny je strata HDP na obyvateľa reálna, nie len potenciálna, a to v hodnote 1 200 USD.
Zmierniť ju mali čiastočne práve peniaze posielané takmer z celého sveta na podporu palestínskych firiem. Tie sa na jednej strane sťažujú, že ich likvidujú Izraelčania, buď priamo - blokádou samotnej činnosti (prípad telekomunikačnej firmy Jawwal), alebo nepriamo - blokádou ciest a skomplikovaním palestínskeho biznisu, no podľa pozorovateľov veľkú časť peňazí smerujúcich do ekonomiky previedol údajne na svoje kontá Jásir Arafat. Tí, ktorí sú o tom presvedčení, sa obávajú, že veľký objem financií sa už nikdy nenájde.
Už začiatkom tohto roka začali francúzske úrady predbežné vyšetrovanie transferu 11,5 milióna dolárov zo švajčiarskych kont na kontá vo Francúzsku, ktoré kontroluje Arafatova manželka Suha žijúca v Paríži a Tunisku. Tá akékoľvek pochybné transakcie odmieta. Peniaze na tajných kontách v prípade Jásira Arafata odmieta aj jeho finančný poradca Mohammed Rašíd. "Ak takéto kontá existujú, nech ich teda Izraelčania a Američania nájdu," vyzval pochybovačné skupiny. Ako dodal, je nemožné, aby sa také veľké sumy dali v súčasnosti ešte niekde ukryť.
O nájdení takýchto kont však pochybujú aj experti pohybujúci sa v oblasti vyhľadávania tajných účtov. Podľa výkonného riaditeľa newyorskej poradenskej firmy pre oblasť rizík Kroll Daniela Karsona je problém o to väčší, že Palestínska samospráva je v podstate novou entitou, ktorej transparentnosť je veľmi nízka. Aj švajčiarsky právnik špecializujúci sa na vyhľadávanie tajných účtov, ktorý si však želal ostať v anonymite, uviedol, že samospráva je skorumpovaná od jej vzniku, a ak tu "nejaké peniaze chýbajú, tak ich možno ani nikto nenájde".