V piatok ju zverejnilo na svojej webovej stránke Ruskovo ministerstvo. V súčasnosti nikto zo zainteresovaných nevie vysvetliť, prečo sa vláda od začiatku nesnažila reaktory odstaviť naraz. "Vtedy sa hlavná pozornosť sústreďovala na to, ako čo najdlhšie udržať bloky v prevádzke. Postupné odstavovanie blokov malo vytvoriť časový priestor aj na zladenie zostávajúcich kapacít," vysvetľuje exminister hospodárstva Ľudovít Černák. Aspekt bezpečnosti sa podľa neho vtedy nepovažoval až za taký problém.
Černák sa domnieva, že napriek tomu materiál k vládnemu uzneseniu o odstavení V1 prekonzultovali aj s vedením SE. Dnešní ministerskí úradníci však o tom nevedia. Viacerí pracovníci zo stredného manažmentu elektrární sa zhodujú na tom, že nikto nebol zvedavý na ich názor. "Nepožiadali predstavenstvo ani bohunický odštepný závod o stanovisko k spôsobu odstavenia V1," tvrdí hovorkyňa SE Jana Kaplanová. Vtedajší riaditeľ bohunickej elektrárne Štefan Schmidt si spomína, že na rokovanie do Bruselu o podmienkach odstavenia V1 ich pozvali len raz. "Nikto neoslovil ani Úrad jadrového dozoru," pripomína jeho hovorca Mojmír Šeliga, pričom podľa neho by takéto stanovisko bolo pochopiteľné, keďže úrad bude schvaľovať každú etapu odstavovania.
Prípadná zmena v odstavovaní V1 by si vyžiadala zmenu vládneho uznesenia zo septembra 1999, z ktorého vychádzali slovenskí vyjednávači pri koncipovaní prístupovej zmluvy. Vláda v tomto uznesení označila postupné odstavenie blokov za realistický variant. To sa napokon premietlo aj do záväzku SR v prístupovej zmluve.
Keďže vláda označila za preferovaného investora taliansky Enel, ukazuje sa, že odstavovanie zostane v réžii štátu. Taliansky investor V1 nechce prevádzkovať ani si ju neprenajme, ako to navrhoval napríklad ČEZ. Pritom o elektrinu z V1 má Enel záujem, chce za ňu však normálne platiť. Bohunickú elektráreň V1 a vyraďovací závod by mala prebrať štátna spoločnosť.
Tri pohľady na odstavovanie V1
Štúdia spoločnosti Relko
- Zníženie jadrovej bezpečnosti nastane, keď prvý blok bude už odstavený a v druhom sa bude vymieňať palivo. "Výrazne sa tak zvýši možnosť tavenia aktívnej zóny reaktora," píše sa v štúdii. "Druhý blok vtedy bude odkázaný v zdroji elektriny na rezervné prípojnice a dieselgenerátory, čím sa strácajú výhody dvojblokového usporiadania."
Jadrový manažér SE Jozef Tomek
- Preferuje tiež súčasné odstavenie. Postupné odstavenie si podľa neho vyžiada dodatočné náklady na provizóriá a dočasné modifikácie zariadení.
Výkonný riaditeľ Centra pre jadrovú bezpečnosť Ľuboš Tomík
- "Rizikovosť takejto prevádzky (pri postupnom odstavovaní) bude závisieť od toho, ako budú namanipulované systémy, v akom režime budú pracovať, ako budú napájané a z akých elektrických zdrojov." Pripomína, že každé predĺženie prevádzky V1 zlacní elektrinu pre spotrebiteľov.
Zdroj: Štúdia Relko, časopis Energia, hn