Tržby takmer 161 mil. Sk a zároveň stratu vyše 7 mil. Sk zaznamenala za jedenásť mesiacov tohto roka Bučina Ekostavby, a. s., Zvolen. Z vyrobených 68 drevených domov rozličných typov väčšina smerovala do Nemecka, ale i do Holandska a Rakúska. Pätnásť z nich sa po niekoľkoročnej recesii podarilo predať a postaviť aj na Slovensku. Snaha presadiť sa práve na domácom trhu je podľa riaditeľa firmy Igora Chovana dôvodom záporného hospodárskeho výsledku. Svoju produkciu totiž na Slovensku ponúkajú za ceny na úrovni výrobných nákladov.
PLNOHODNOTNÝ EKVIVALENT
Do konca roka vyrobia vo Zvolene ešte ďalších päť domov. Budúcoročný plán ráta s produkciou 90 až 100 drevodomov, s tržbami v rozmedzí 260 až 270 mil. Sk a s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. Ako pre HN uviedol I. Chovan, predaj montovaných domov na báze dreva je podmienený hlavne presadením drevostavby ako plnohodnotného ekvivalentu bývania oproti murovanému domu v mysliach samotných ľudí. Západný trh, hlavne škandinávske krajiny, ale aj Nemecko, Rakúsko a do určitej miery i Švajčiarsko, kde montované domy tvoria 15 % objemu celkového počtu postavených rodinných domov, je v tomto smere už sformovaný. Tieto krajiny sú od začiatku deväťdesiatych rokov pre Bučinu zároveň rozhodujúcim trhom, pretože v nich štát výstavbu takýchto domov podporuje priamymi dotáciami, príspevkami na stavebné sporenie alebo nižšími úrokovými sadzbami k úverom na kúpu domu.
MULTIPLIKAČNÝ EFEKT
V rokoch 1997 a 1998 Bučina postavila na Slovensku 35 domov zo svojej produkcie, čo bolo výsledkom nielen jej marketingových a obchodných aktivít, ale aj vďaka zaujímavej štátnej podpore na rozvoj bývania. Len čo sa táto podpora skončila, klesol na Slovensku predaj domov z Bučiny takmer na nulu. Predaj a výstavba tohto typu domov na domácom trhu, ale aj v susednom Česku, Poľsku a Maďarsku, sa rozbehla až v poslednom čase hlavne zásluhou aktivít obchodného partnera Bučiny, spoločnosti Slovenský dom, a. s., Košice. Podľa odborníkov má bývanie v drevodome viacero výhod. Okrem rýchlosti výstavby sú to hlavne tepelno-technické vlastnosti. Majiteľovi dokážu priniesť až 30-percentnú úsporu nákladov na vykurovanie, čo sa na klasických silikátových stavbách dosahuje až dodatočným náročným zatepľovaním. Zhruba o 50 % menej elektrickej energie sa spotrebuje aj pri samotnej výstavbe dreveného domu. "Okrem využitia domácej suroviny, domácich spracovateľských kapacít, čo má širší celospoločenský význam, treba brať do úvahy aj ekologický efekt. Ide hlavne o nižšie emisie oxidov uhlíka a síry pri výrobe stavebných materiálov a vykurovaní stavieb," konštatoval I. Chovan.