Bechtel Group Inc. je najväčšia strojársko-stavebná spoločnosť na svete, ktorá v súčasnosti realizuje približne 900 projektov v 60 krajinách. Stavala tunel pod kanálom La Manche či hongkonské letisko. Tesne po ohlásení kapitulácie Saddámovho režimu šéf spoločnosti Riley Bechtel navštívil Biely dom. Odniesol si kontrakt na obnovu a opravu energetických, vodohospodárskych a kanalizačných systémov v Iraku v hodnote 680 mil. USD.
Pridelenie kontraktu vyvolalo vlnu kritiky kvôli prepojeniu Bechtelu na politické kruhy a príspevkom na volebné kampane. Washingtonský inštitút Center for Responsive Politics (CRP) uvádza, že Bechtel v rokoch 1999 až 2002 prispel do kampaní sumou takmer 1,3 mil. USD. V poslednej kampani išlo o 277 050 USD, z čoho 57 % získali demokrati a 43 % republikáni. Okrem toho mal minimálne 166 tis. USD dostať Národný výbor Republikánskej strany. Bechtel sa však bráni argumentom, že priemerný príspevok dosahoval 1 700 USD, čo nezodpovedá ani 20-percentnému limitu, povolenému na kandidáta do Kongresu.
Veľké rozpory vyvoláva aj fakt, že bývalý americký minister zahraničných vecí George Schultz je členom správnej rady. Schultz však popiera akékoľvek ovplyvňovanie výberového konania v prospech Bechtelu a spoločnosť vo svojom vyhlásení upozorňuje, že Schultz nemá výkonnú moc. Ďalšou rozporuplnou osobou, ktorá má údajne spojenie s Bechtelom, je bývalý riaditeľ tajnej služby CIA William Casey. Bechtel však tvrdí, že Casey nikdy nebol jeho zamestnancom ani poradcom "na rozdiel od nezodpovedných vyhlásení CRP, tzv. kontrolnej skupiny vo Washingtone, ktorá očividne nekontroluje sama seba".
Bechtel, s hlavným sídlom v San Franciscu, v roku 1998 oslávil 100. výročie vzniku. Jeho zakladateľom bol Warren A. Bechtel a odvtedy sa v čele firmy vymenili štyri generácie nositeľov tohto mena. Bechtel počas svojej existencie zrealizoval 20 tis. projektov v 140 krajinách na všetkých 7 kontinentoch. Medzi najväčšie úspechy patrí hlinikáreň Alma v provincii Quebec, diaľnica medzi Ankarou a Gerede v Turecku, plne automatizovaný železničný systém v San Franciscu, priemyselná zóna Jubail v Saudskej Arábii, hasenie ropných vrtov v Kuvajte a ropovod v USA. V súčasnosti realizuje projekt hlinikárne v Bahrajne a modernizácie letiska v Saudskej Arábii. V 80. rokoch, keď USA počítali Irak k svojim spojencom proti Iránu, sa Bechtel uchádzal o projekt ropovodu v Iraku a pomáhal navrhnúť rafinériu a chemickú továreň neďaleko Bagdadu.
Vstup zakázaný
K miestam, kde je R. P. Bechtel neželaným hosťom, patrí najmä bolívijské mesto Cochabamba. Spoločnosť International Water, spoločný podnik Bechtelu a talianskeho Edisonu, tu totiž mala vykonať rekonštrukciu vodovodnej a kanalizačnej siete. Firma však v priebehu jedného roka zvýšila mesačné poplatky o 300 %, takže obyvatelia museli zrazu 25 % svojho príjmu dávať len za vodu. V meste vypuklo niekoľkodňové povstanie, ktoré prinútilo spoločnosť odísť. Keď radnica odmietla zaplatiť požadované odškodné 25 mil. USD, spoločnosť sa obrátila na bolívijskú vládu. Tá však o nejakom odškodnom nechcela ani počuť.
Bechtel nepochodil ani v ČR, keď sa v roku 1993 zaujímal o bývalý vojenský priestor v Ralsku a Mladej. Vtedajší premiér Václav Klaus odmietol Bechtel pre údajné prepojenie so CIA. International Water sa zas musel zmieriť s neúspechom v boji o väčšinový podiel v Pražských vodárňach a kanalizáciách.
Vývoj tržieb (v mil. USD)
1998 12,645
1999 15,108
2000 14,287
2001 13,400
2002 11,622
Zdroj: Bechtel Group
StoryEditor