Vo vyspelých štátoch je včelárstvo významným odvetvím poľnohospodárskej výroby. Chov včiel je totiž dôležitý faktor intenzifikácie agroprodukcie a zohráva dôležitú úlohu aj pri udržaní biodiverzity životného prostredia. Okrem krajinotvorby majú včely svoj význam aj z hľadiska výroby a spracovania včelích produktov vo forme potravín, farmaceutických výrobkov a kozmetických prípravkov. Pri chove včiel sa najviac životaschopné ukazujú včelárske farmy rodinného typu.
"Farmy je vhodné zakladať v prostredí, kde sú dobré prírodné klimatické a znáškové podmienky. Zároveň by malo ísť o oblasti, kde je obmedzená priemyselná a extenzívna poľnohospodárska výroba," tvrdí Tatiana Čermáková, pracovníčka Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku, patriaceho pod Výskumný ústav živočíšnej výroby.
Týmto podmienkam na Slovensku zodpovedá napríklad región Starej Ľubovne. Podľa tamojšieho regionálneho odboru ministerstva pôdohospodárstva pôsobí v tejto lokalite okolo 130 včelárov. Z nich možno však len dvoch alebo troch zaradiť k profesionálnym včelárom, čiže takým, ktorí vlastnia okolo 150 včelstiev. Ako hovorí Čermáková, o typických včelárskych farmách sa u nás zatiaľ nedá hovoriť. Tie by sa podľa nej mali zameriavať okrem samotného chovu včiel a produkcie medu aj na výrobu ostatných včelích produktov. "Zákazníkovi by ich mali ponúkať metódou z úľa na stôl, keďže produkty ekologického chovu včiel sú najmä na Západe veľmi žiadané," tvrdí Čermáková a dodáva, že farma by mala produkovať niekoľko druhov medu, plniť ho do rôznych balení a zhodnocovať ho aj iným spôsobom, napríklad pri výrobe medoviny.
V zahraničí sa včelárenie začína uplatňovať aj v cestovnom ruchu ako jedna z možností na prežitie netradičnej dovolenky. Tento typ pobytov už majú v ponuke viaceré cestovné kancelárie. Dovolenkový program zahŕňajúci včelárenie ponúka napríklad prípravu včelstva na znášku, chov včelích matiek, vytáčanie medu, plnenie medu, pečenie medovníkov, spracovanie vosku či výrobu sviečok, ktoré sú spojené so spoznávaním prírodných krás a kultúrneho dedičstva daného regiónu. "U nás táto forma dovolenky ešte nie je známa," hovorí Čermáková.
Rozvoj včelárstva doteraz podporovalo ministerstvo pôdohospodárstva prostredníctvom štátnych dotácií. Do predvstupovej pomoci (programu SAPARD) nebolo zahrnuté. Budovanie včelárskych fariem podľa kritérií veterinárnych predpisov a Potravinového kódexu však podporuje aj Európska únia, predovšetkým v sektorovom operačnom programe Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Stále je možná aj podpora z domácich zdrojov prostredníctvom podpory na opeľovaciu činnosť včiel.
Slovensko zaostáva aj ročnou spotrebou medu
Vo vyspelých štátoch Európy je percento profesionálnych včelárov väčšie ako na Slovensku. Podľa Jána Kopernického z Ústavu včelárstva majú ich najvyšší podiel v Grécku (18 %), Španielsku (15 %) a Portugalsku (7 %). Na Slovensku je dovedna 53 včelárov, ktorí chovajú viac ako 150 včelstiev, čo je 0,28 percenta zo všetkých chovateľov. V Európskej únii chová komerčný včelár v priemere 256 včelstiev, v Španielsku je to 420, vo Švédsku 300 a na Slovensku 204 včelstiev. Najvyššiu mednú produkciu dosahuje Fínsko, v priemere 40,5 kilogramu na jedno včelstvo, v Rusku je to 35, v Maďarsku 26,8, v Rakúsku 23,8 a v Španielsku 14,6 kilogramu. Na Slovensku sa vyprodukuje priemerne 10 až 12 kilogramov na včelstvo. Slovensko aj ročnou spotrebou medu 0,25 kilogramu na obyvateľa výrazne zaostáva za vyspelými štátmi Európy, kde spotreba dosahuje 1 až 1,5 kilogramu.