Tohtotýždňová okružná cesta amerického prezidenta Georgea W. Busha po ázijskom kontinente sa zameriavala na krajiny, ktoré sú v centre boja USA proti terorizmu. Filipíny bojujú proti islamskej skupine Abú Sajjáfa a Indonézia zasa proti teroristom zodpovedným za minuloročný bombový útok na Bali. Je isté, že Bush a juhoázijskí lídri zverejnia iba "spokojnosť" s pokrokom v boji proti terorizmu, potichu však rokovali o hrozbe, ktorá môže v nasledujúcich rokoch poriadne otriasť svetovou ekonomikou. Tou je bezpečnosť prepravy tovaru cez kritické tranzitné kanály v juhovýchodnej Ázii. A nejde tu vôbec o už známe škody vo výške 25 mld. USD ročne, ktoré, ako uviedla BBC, páchajú bežní piráti túžiaci iba po speňažení nákladu. Oblasť totiž čoraz viac začínajú kontrolovať skupiny napojené na Al-Kajdu. V prípade, že sa nepodarí vypracovať stratégiu proti útokom teroristov na obchodné lode a trajekty, bude to podľa ekonómov katastrofa pre celú svetovú ekonomiku.
11. september na mori
Podľa OSN sa zo šiestich miliárd ton tovaru, ktorý sa ročne transportuje po svete, prepraví po mori približne 80 %. Z toho asi 75 % prechádza cez niekoľko kritických úsekov -- Panamský prieplav, Suezský prieplav, Gibraltársku úžinu, Hormuzskú a Molockú úžinu. Prípadný teroristický útok proti jednému z týchto prieplavov by podľa analytika Mansoora Ijaza z Crescent Investment Management v New Yorku, ktorá sa zameriava na vývoj bezpečnostných technológií, znamenal odstavenie lodnej nákladnej prepravy na niekoľko týždňov, možno mesiacov, a v prípade použitia tzv. špinavej bomby (s rádiologickým materiálom) aj na omnoho dlhší čas. Od tohto momentu by, ako uviedol pre Financial Times, bolo zasiahnuté úplne všetko, počínajúc nákladmi na medzinárodnú prepravu, cez sadzby poisťovní až po svetové ceny energií. Dôsledky pre všetky sektory hospodárstva, najmä v priemyselne vyspelých krajinách, sa dajú len ťažko vyčísliť.
Práve na to v súčasnosti transformovaná Al-Kajdá stavila. Zatiaľ čo v USA riešia, koľko bezpečnostných kamier a skríningových prístrojov treba umiestniť na letiská, teroristi presedlali na moria a oceány a podľa britskej poradenskej spoločnosti Aegis Defence Services už skúmajú, ako premeniť supertankery prevážajúce skvapalnený plyn či chemikálie na plávajúce bomby. V marci napríklad piráti obsadili tanker Dewi Madrim s chemikáliami v južnom Pacifiku. Pritom vôbec neukradli tovar ani nezajali posádku, ale zaujímali sa o to, ako sa dá loď riadiť pri jednotlivých rýchlostiach. A práve v posledných mesiacoch zmizlo na mori približne 10 vlečných člnov, ktoré sú schopné viesť tankery obsadené krátko pred vplávaním do prístavu, kde môžu byť zapálené.
Cieľom ropné plošiny?
To by však nebola jediná hrozba. V júni tohto roka prepustila teroristická skupina Abú Sajjáfa odborníka na opravy podmorských zariadení, ktorého uniesla ešte v roku 2000. Ako vypovedal, chceli vedieť podrobnosti o ponáraní do veľkých hĺbok, no ako vyplávať, však už vedieť nepotrebovali. Paralela medzi únoscami lietadiel v USA, ktorí sa naučili lietať ale nie pristávať, je viac než náhodná. Experti varujú, že toto zistenie poukazuje na možnosť útoku na ropné veže či plošiny. Cieľom môžu byť ropné plošiny v Mexickom zálive neďaleko ústia rieky Mississippi. Prípadný útok na potrubia prepravujúce ropu z podmorského dna na plošinu by viedol k vážnemu prerušeniu dodávok energie do USA a o ekologických škodách ani nehovoriac. Nie je vylúčené ani zablokovanie prepravy cez ústie Mississipppi a ďalej na sever USA.
Svetové veľmoci by sa teda mali podľa expertov čo najskôr dohodnúť na spoločnom postupe v prípade útokov na lode v blízkosti pobrežia, ďalej vybaviť vysokorýchlostné tankery a veľké nákladné lode detektormi, ktoré sú schopné sledovať pohyb pod vodou v ich okolí a plavidlá s citlivým tovarom napojiť na centrálny systém kontroly podobne, ako je to v prípade vojnových lodí. V prieplavoch a prístavoch bude potrebné inštalovať najmodernejšie skenery nákladu a sprísniť registráciu plavidie, systém ich sledovania, ako aj kontroly posádok.