Izraelský kabinet prevažnou väčšinou hlasoval v prospech výrazného krátenia rozpočtu vo verejnom sektore s jediným cieľom -- podporiť oživenie v katastrofálnom stave sa nachádzajúcej ekonomiky. Rozhodnutie, ktoré bude pre približne 10-tisíc zamestnancov vo verejným službách znamenať stratu pracovného miesta, ďalej 10-percentné zníženie miezd ostatných pracovníkov a redukciu penzií, otvára pre krajinu priestor na získanie dodatočnej finančnej pomoci od Spojených štátov amerických vo výške 10 miliárd dolárov. Informovala o tom mediálna spoločnosť BBC. Rozhodnutie izraelského kabinetu však musí ešte schváliť parlament, ktorý o ňom začne rokovať 14. apríla.
Nábožensky orientované pravicové strany, ktoré vytvárajú koalíciu na čele s premiérom Arielom Šaronom, sa však obávajú, že nové kroky spôsobia nespokojnosť u odborárov a verejnosti, pričom na schválenie radikálnych krokov už stihla zareagovať aj hlavná odborová organizácia v krajine, Histadrut, ktorá uvažuje o vyhlásení štrajku.
Izraelská ekonomika je úplne zničená v dôsledku dva a pol roka pretrvávajúcim nepokojom medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Na samom vrchole najvyšších výdavkov sú náklady na bezpečnosť vrátane vybudovania masívneho múra okolo tých častí okupovaných území, ktoré sú ešte stále pod kontrolou Palestínčanov. Príjem z daní v krajine prudko poklesol pre ďalší rastu nezamestnanosti v Izraeli o viac než 10 percent. Nepokoje v tomto regióne vo veľkej miere poškodili aj izraelský turistický priemysel.
Hospodársky rast v krajine sa za posledné dva roky stále znižoval, pričom v tomto roku pravdepodobne nedôjde k žiadnej výraznejšej zmene vo vývoji.
Izraelský minister financií Benjamin Netanjahu sa netají tým, že hlasovanie kabinetu je dôležitým krokom na oživenie ekonomiky, redukciu výdavkov a stimuláciu súkromného sektora.
Izraelská ekonomika sa dnes nachádza v najhoršej recesii za posledných 50 rokov. Prepojenie medzi pretrvávajúcimi nezhodami medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi a ekonomikou Izraela sú čoraz výraznejšie. Príjmy domácností klesajú, v krajine rastie chudoba.
Izraelská centrálna banka už dlhšie vyzýva štát, aby čo najrýchlejšie vykonal aj daňové reformy a zvýšil investície do infraštruktúry, od priemyselných skupín zasa požaduje obmedzenie korupcie.
Niektorí ekonómovia sa obávajú, že izraelská vláda si nebude vedieť presadiť všetky bolestivé kroky, ktoré súvisia reformou v krajine. Ak sa jej to totiž nepodarí, Izrael bude čeliť ďalšiemu rastu miery inflácie, prepadu hodnoty šekela a rýchlemu odlevu kapitálu.
StoryEditor