Sedem veľkých francúzskych veriteľských bánk podpísalo cez víkend dohodu o podpore kapitálového zvýšenia o 1,2 mld. eur, ako aj zárukách na kontrakty v hodnote 8 mld. eur pre francúzsky strojársky gigant Alstom. Uviedol to v nedeľu minister financií Nicolas Sarkozy, podľa ktorého dohodu podporili všetky banky vrátane CIC, ktorá dohodu pôvodne odmietala, pretože požiadavka na jej príspevok je príliš vysoká. Nakoniec ustúpila aspoň v časti, ktorá sa týka podpory kapitálového zvýšenia po tom, čo plán podporilo šesť ďalších veľkých veriteľov vrátane BNP Paribas, Calyon, Société Générale či HSBC. Ako uviedla agentúra Reuters, očakáva sa, že sedem bánk zabezpečí Alstomu zvýšenie kapitálu o spomínaných 1,2 mld. eur a prispeje dvoma tretinami na záruky na kontrakty. Práve súhlas všetkých siedmich bánk je považovaný za kľúč na presvedčenie zahraničných veriteľov, aby zabezpečili zvyšné financie na záchranu firmy.
Začiatkom minulého týždňa Alstom zverejnil, že francúzsky štát mu poskytne novú kapitálovú injekciu vo výške 2,5 mld. eur, čím unikne pôvodnej hrozbe bankrotu. Rozsiahlu štátnu pomoc však musel odobriť Brusel, čo sa nakoniec podarilo presadiť aj Nicolasovi Sarkozymu. S komisárom EÚ pre hospodársku súťaž Mariom Montim dohodol súhlas komisie na finančnú podporu Alstomu, Francúzsko však muselo prisľúbiť viaceré ústupky. Medzi nimi je odpredaj štátneho podielu v Alstome do štyroch rokov, pričom do rovnakej lehoty si Alstom nájde strategických partnerov.
Pôvodne medzi strategických partnerov mal patriť nemecký koncern Siemens, ktorý mal podľa nemeckej tlače záujem o dopravnú divíziu, no prezident Alstomu Patrick Kron alianciu so Siemensom vylúčil. Toto spojenie nie je podľa neho v záujme zákazníkov ani akcionárov. Uprednostňuje reštrukturalizáciu, ktorá bude zahŕňať prepustenie približne 8 500 zo 120-tisíc zamestnancov vo svete (pôvodne sa počítalo so 7 000). Vytlačením Siemensu by sa Parížu podarilo aj z Alstomu vytvoriť národného priemyselného šampióna tak, ako sa to podarilo spojením farmaceutických firiem Sanofi-Synthélabo a Aventis. Siemens reakcie vedenia Alstomu podľa Reuters zatiaľ nekomentoval, francúzska vláda však nakoniec nevylúčila tento podnik z možného budúceho vstupu do Alstomu, pričom ďalšími možnými strategickými partnermi sú ešte americký General Electric a japonská Mitsubishi Group.
Výrobca elektrárenských turbín, lodí a vlakov TGV, ktorý pôsobí približne v 70 krajinách sveta vrátane Slovenska a Česka, kde má spoločne šesť dcérskych firiem, zaznamenal za minulý finančný rok (do konca marca) čistú stratu necelých 1,84 mld. eur. Na druhej strane sa mu podarilo dosiahnuť po prevádzkovej strate 507 mil. eur za finančný rok 2002/2003 zisk 300 mil. eur. Okrem toho firma dokázala znížiť dlh takmer o 2 mld. na 3 mld. eur, keď spoločnosť odpredala viacero aktív. Podporu koncernu by mohol priniesť aj lukratívny kontrakt za 1,7 mld. eur, ktorý koncom februára získal Alstom v rámci konzorcia so španielskym CAF. Konzorcium získalo kontrakt na výrobu 30 vlakov pre španielsku železničnú spoločnosť RENFE a na vybavenie a údržbu 34 superrýchlych vlakov.
Problémy začal podnik mať podľa The Wall Street Journal Europe najmä po kúpe sekcie spaľovacích turbín od švajčiarsko-švédskeho podniku ABB v roku 2000. Ako sa totiž neskôr ukázalo, Alstom musel následne financovať všetky chyby na obrích turbínach, aj tých, ktoré už predtým predala a namontovala ABB po celom svete. Len v minulom roku musel Alstom zaplatiť 766 mil. eur v rámci ich opravy a reinštalácie. Do dnešných dní dokázal opraviť 64 zo 76 poškodených turbín.
Napriek tomu, že nie za všetky problémy, ktoré vyústili do hrozby bankrotu, Alstom mohol, štátna pomoc vyvolala u investorov rozčarovanie a označili ju za ranu pod pás voľnému trhu. Podľa Louisa Garfoura z britského podielového fondu RAB Capital, daňoví poplatníci opäť raz zaplatia za chyby francúzskeho firemného sektora. Tvrdí, že Alstom by podobne ako ďalšie spoločnosti, ktoré boli mali v minulosti problémy (ABB, Invensys) mal radšej predať cenené divízie a cez ne získať ďalší kapitál. "Zdá sa však, že Paríž jednoducho nechce, aby 20-tisíc Francúzov pracovalo pre nemecký Siemens," dodal Garfour.
Európsku komisiu, ktorá s pomocou pre Alstom nakoniec súhlasila, však Francúzsko opäť nepríjemne zaskočilo, keď v piatok schválilo pomoc vo výške 500 mil. eur aj pre Electricité de France, zjavne na upokojenie tisícok rozhnevaných zamestnancov. Tí minulý týždeň ostro protestovali proti plánom vlády zmeniť túto firmu, ako aj plynárenský podnik Gaz de France, na akciové spoločnosti. Európska komisia nevylučuje, že rozhodnutie Paríža sa môže dostať do sporu s antitrustovou legislatívou Európskej únie.
StoryEditor