Aj keď sa Humenská mliekareň môže pochváliť viacerými významnými oceneniami, realita v mliekarenskom priemysle nie je podľa jej generálneho riaditeľa Jozefa Hurného ani zďaleka taká ružová.
Spoločnosť patrí k významným výrobcom a exportérom syra, až 70 % z celkového množstva nakúpeného mlieka používa na výrobu tvrdého syra eidamského typu a moravského bloku. Humenská mliekareň je zároveň jediným slovenským výrobcom nízkotučného syra Skimed. Minulý rok smerovalo na export, predovšetkým do Holandska, vyše 500 ton tohto syra. Podľa J. Hurného sa však v SR viac darí rôznym priekupníkom a šmelinárom ako spracovateľom mlieka. Ako príklad uviedol dovoz lacného a nekvalitného syra druhu tehla z Poľska, ktorý sa predáva za 85 Sk za kilogram. "V našej mliekarni výrobná cena tehly dosahuje 110 až 120 Sk, pričom trh akceptuje predajnú cenu maximálne 95 Sk za kilogram. Na sto tonách vyrobenej tehly teda strácame okolo 2,5 mil. Sk," zdôraznil generálny riaditeľ. Dodal, že kým priekupník na jednom kamióne zarobí približne 200 tis. Sk, seriózny výrobca zaznamená rovnakú stratu. Obdobne je to i s lacným maslom dovážaným z Holandska.
Štart do minulého roku bol pre Humenskú mliekareň optimistický, preto spoločnosť nakontrahovala a nakúpila 40 mil. litrov surového kravského mlieka. To je približne o 15 mil. litrov viac ako v roku 2001. Vlani v máji však došlo k prudkému poklesu svetových, a teda aj európskych a slovenských cien mliečnych výrobkov. "Všetci mliekari, nielen naša spoločnosť, museli dodávať svoju produkciu pod cenu," dodal. Vyšší nákup mlieka, nižšie predajné ceny a vyššie náklady na spracovanie sa podpísali pod horší hospodársky výsledok v porovnaní s predchádzajúcim rokom, a to i napriek vyšším výkonom, ktoré dosiahli približne 800 mil. Sk.
V roku 2001 mliekari ako celok ešte vykázali zisk okolo 160 mil. Sk, vlani však už skončili so stratou 130 mil. Sk. Celkový prepad v mliekarenskom priemysle tak dosiahol takmer 300 mil. Sk. Výrobcovia mliečnych produktov sa budú snažiť riešiť dosahy recesie dohodou s poľnohospodármi, od ktorých požadujú, aby znížili nákupnú cenu mlieka. Tá je v súčasnosti stanovená na 9,30 Sk za liter. "Poľnohospodári by mali prispievať na spracovanie a rozvoz mlieka, aby výrobné náklady neznášali len spracovatelia. Je to totiž otázka prežitia nielen mliekarov, ale aj prvovýrobcov," povedal J. Hurný. "Mliekarne môžu takto vydržať rok, možno trochu dlhšie. Ak sa nákupné ceny surového kravského mlieka neznížia a predajné ceny mliekarenských výrobkov, naopak, nezvýšia, do mája 2004, keď by malo Slovensko vstúpiť do EÚ, mnohé mliekarne ani prvovýrobcovia neprežijú," povedal J. Hurný.
Humenská mliekareň v tejto súvislosti kritizuje aj politiku štátu pri ochrane domáceho trhu a domácich producentov. Ako uviedol J. Hurný, už dnes zaplavuje Slovensko množstvo lacnejších, ale často nekvalitných mliečnych výrobkov, výrazne dotovaných Európskou úniou. "Pripúšťam, že štát nemá dostatok finančných prostriedkov na proexportnú politiku, ale mal by sa usilovať aspoň o zvýšenie ochrany domáceho trhu, ako je to bežné aj v krajinách EÚ," dodal.
Vybrané ekonomické ukazovatele Humenskej mliekarne
2001 2002 2003
Výkony tis. Sk 635 811 732 009 735 000
2001 2002 2003
Nákup mlieka tis. litrov 26 696 37 100 35 050
2001 2002 2003
Počet pracovníkov 202 223 215
Zdroj: Humenská mliekareň, a. s.
StoryEditor