Svet holdingových firiem a nákupov spoločností je prinajmenšom hmlistý. Vznik medzinárodných firiem v 20. storočí vytvoril až panický zhon korporácií po strategickej pozícii na trhu, ktorú možno dosiahnuť jednoducho – nákupom konkurencie. Ak máte na ruke dostatok peňazí, je jednoduchšie kúpiť biznis niekoho druhého ako sa púšťať do pretekov s neistým výsledkom. A vlastne je to dobrý nápad aj keď peniaze zrovna nemáte, po svete sú desiatky bánk schopné ponúknuť milióny dolárov najväčším a spoľahlivým firmám. Ak by to aj zlyhalo, stále je tu trh s bondmi alebo prvá verejná ponuka akcií – IPO.
Fúzie a nákupy sú jednoduchší spôsob súťaže ako priamy súboj. Je to súčasťou stratégie, ako funguje sieť korporácií, ktoré hýbu globálnou ekonomikou. Nesmieme však zabúdať ani na odvrátenú tvár. Ako väčšie spoločnosti „pojedajú“ tie menšie, vzniká priestor na monopolizáciu trhu. Častejšie ako by sa patrilo sa totiž stáva, že priemysel v ktorom navonok prebieha krutá súťaž je rozdelený medzi dvoch troch hlavných hráčov. Trochu naivné a zbytočné zistenie, ale peniaze sú moc. Sledovaním peňažných cestičiek a zistením kto leží na konci viete odkryť závoj nad mocou a zistiť, kto je na sedadle vodiča. Takže kto vlastní koho? Toto je desať najdrahších korporátnych akvizícií všetkých čias.
Zdroj: The Richest