Zoskočiť zo strechy mešity s drevenými krídlami nebol práve najlepší nápad. Ani univerzálny sud, ktorý má tlmiť všetky pády. Niektorí kandidáti v tomto rebríčku by si bezpochyby zaslúžili aj Darwinovu cenu. Vynálezy poháňali ľudstvo odjakživa vpred. Znamenali ekonomický, ale aj intelektuálny rozvoj spoločnosti.
Nikoho však asi neprekvapí, že mnohí vynálezcovia museli byť zároveň aj tými, ktorí svoje výtvory otestujú. No a skúšať niečo práve objavené, ak nejde práve o telefón, často vystavovalo tých najšikovnejších smrteľnému riziku.
Nebezpečné vynálezy pritom nie sú doménou neskorého devätnásteho a dvadsiateho storočia. Jedným z prvých ľudí, ktorí doplatili na svoje šialené predstavy, bol podľa legendy vysokopostavený predstaviteľ jednej z čínskych regionálnych vlád v 16. storočí.
Wan Hu dostal nápad, že sa skočí pozrieť, ako vyzerá mesiac zblízka. Rozhodol sa použiť rakety priviazané na kreslo. Vzhľadom na to, že pušný prach je jedným z čínskych objavov, aj samotné rakety sa datujú do prvej polovice trinásteho storočia.
Wan Hu pripevnil na svoje kreslo 47 rakiet a dva draky a prikázal 47 poddaným, aby rakety zapálili. Dobové záznamy hovoria o obrovskom výbuchu. Hu sa vraj bez stopy vyparil. Zrejme netreba vysvetľovať, že na mesiac asi nedoletel.
V každom prípade je tento príbeh len čínskou legendou. V nasledujúcom rebríčku sa však nachádzajú osudy reálnych (a možno trochu „pomalých“) ľudí, ktorí za svoju vynaliezavosť a odvahu zaplatili životom.