Európska dlhová kríza stále ťaží starý kontinent a jednotlivé štáty sú nútené škrtať svoje rozpočty. Šetrenie zasiahlo i oblasť zahraničnej rozvojovej pomoci - štáty OECD posielajú do chodobných regiónov sveta menej peňazí už druhý rok po sebe. Minulý rok objem zahraničnej pomoci klesol o štyri percentá, minulý rok o dve percentá.
USA však stále ostávajú bezkonkurečne najväčším donorom na svete a na pomoc dávajú dvakrát viac ako akákoľvek iná krajina na svete. Keď však zoberieme do úvahy relatívnu veľkosť pomoci, prídeme na iné umiestnenie. Rozvojové ciele OSN hovoria o pomere k ukazovateľu nazvanom hrubý národný príjem - tento ekonomický ukazovateľ vyjadruje celkovú hodnotu tovarov a služieb vyrobených v istom štáte (teda HDP) spolu s príjmom z iných štátov (najmä dividend a úrokov, ale aj napríklad činnosťou zahraničných firiem v danom štáte). Cieľom OSN je 0,7 percenta. Vo výsledku to však spĺňa len pätica štátov - zlé výsledky z hopodárstva krajiny naopak núti výdavky na pomoc znižovať. A ako vyzerá rebríček prvej desiatky "najštedrejších"?
10. Francúzsko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,45%
Celková rozvojová pomoc: 12 miliárd (štvrté najvyššie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 32,1% (najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 86%
Krajina galského kohúta dáva na rozvojovú pomoc každoročne menej – ešte v roku 2010 to bolo pol percenta hrubého národného príjmu. Tento klesajúci trend ide ruka v ruke so zvyšujúcim sa verejným dlhom. Francúzsko má zároveň aj jednoznačne najväčší podiel výdavkov na sociálnu oblasť na HDP v rámci krajín OECD – na rôzne sociálne programy a dávky ide až tretina hrubého národného produktu.
9. Belgicko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,47% (desiate najvyššie)
Celková rozvojová pomoc: 2,30 miliárd (sedemnáste najvyššie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 30% (tretie najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 97,8% (štrnáste najvyššie)
Aj v prípade Belgicka objem peňazí na pomoc v zahraničí v posledných troch rokoch radikálne klesol. Ešte v roku 2010 Belgičania do zahraničia poslali tri miliardy dolárov. Odvtedy sa krajina v tomto rebríčku prepadla zo šiesteho na súčasnú deviatu priečku.
Krajina si rozvojovú pomoc totiž už v takej miere nemôže dovoliť – vládny dlh atakuje hranicu sto percent HDP a verejné financie sa stávajú čoraz krehkejšie. Belgicko pritom na svoje obyvateľstvo minie takisto veľa, takmer tak isto ako predošlé Francúzsko.
8. Írsko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,48%
Celková rozvojová pomoc: 809 miliónov (štrnáste najnižšie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 23,1% (pätnáste najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 106,5% (desiate najvyššie)
Táto krízou zvlášť tvrdo zasiahnutá krajina si už tiež nemôže dovoliť darovať ostatným toľko, čo inokedy. Ešte v roku 2008 dala na rozvojovú pomoc o desatinu viac. Odvtedy sa však veľa zmenilo – prasknutie bubliny na realitnom trhu prinieslo problémy bankám, ktoré museli byť sanvané z verejného rozpočtu. Írsko bolo nútené požiadať o pomoc Trojku. Krajina sa z tohto otrasu spamätáva dodnes – tamojšia nezamestnanosť patrí medzi najvyššie v eurozóne (aj keď stále je nižšia ako na Slovensku) a dlh za posledné roky rástol raketovo.
7. Fínsko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,53%
Celková rozvojová pomoc: 1,32 miliardy (sedemnáste najnižšie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 29% (štvrté najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 49,1% (sedemdesiate najvyššie)
Škandinávske Fínsko si za posledné štyri roky udržalo objem rozvojovej pomoci na úrovni minimálne polpercenta hrubého národného príjmu, čo ho zaraďuje medzi najväčších zahraničných donorov. Ani Fínsko sa však problémom nevyhlo – relatívne nízky dlh neustále stúpa a tradične vysoký je aj podiel výdavkov na sociálnu oblasť.
6. Veľká Británia
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,56%
Celková rozvojová pomoc: 13,66 miliardy (druhé najnižšie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 23,9% (dvanáste najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 81,8% (21.najvyššie)
Krajina patrí medzi najväčších donorov vôbec – v celkovom objeme zahraničnej pomoci je druhá za Spojenými štátmi. Krajina chce ísť zároveň ostatným príkladom – napriek spomaľujúcej ekonomike, ktorá sa v poslednom kvartáli len tesne vyhla ďalšej recesii, plánuje vláda prostriedky na pomoc navýšiť – v tomto roku chce darovať až 0,7% hrubého národného príjmu.
5. Holandsko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,71%
Celková rozvojová pomoc: 5,52 miliardy (ôsme najvyššie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 24,3% (jedenáste najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 65,2% (48.najvyššie)
Len medzi rokmi 2011 a 2012 padla holandská rozvojová pomoc zo 6,3 na asi 5,5 miliardy. Aj táto krajina totiž musela čeliť rastúcemu zadlženiu a zhoršujúcim sa verejným financiám. Holandsko už oznámilo, že počnúc rokom 2017 zoškrtá výdavky na rozvojovú pomoc o ďalšiu miliardu v snahe ušetriť čo najviac verejných financií. Na sociálnu oblasť však míňa čoraz viac – ešte v roku 2008 to bolo 20,9% HDP.
4. Dánsko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,84%
Celková rozvojová pomoc: 2,72 miliardy (trináste najvyššie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 30,5% (druhé najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 44,1% (82.najvyššie)
Minulý rok patrilo Dánsko medzi päticu krajín, ktoré ako jediné splnili rozvojové ciele OSN. Dánska vláda však nešetrí ani na domácom obyvateľstve – po spomínanom Francúzsku je krajina v rámci OECD na druhej priečke. Môže si to dovoliť – vďaka relatívne nízkemu zadlženiu je jednou z mála európskych štátov, ktoré si udržali najvyšší, trojáčkový rating.
3. Nórsko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,93%
Celková rozvojová pomoc: 4,75 miliardy (jedenáste najvyššie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 22,1% (druhé najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 44,1% (82.najvyššie)
Aj napriek tomu, že táto krajina ani zďaleka nepatrí medzi najväčšie v Európe, na rozvojovú pomoc dáva relatívne veľa. Podobne ako jej predchodca v rebríčku, aj Nórsko si „užíva“ najvyšší rating a jeho verejné financie sú zdravé.
2. Švédsko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 0,99%
Celková rozvojová pomoc: 5,24 miliardy (desiate najvyššie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 28,2% (šieste najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 37,9 % (72.najvyššie)
Aj ďalšia krajina v rebríčku je zo Škandinávie. Za poslednú dekádu dalo Švédsko na rozvojovú pomoc viac, ako ktorákoľvek krajina sveta za 5 rokov. Švédsko je navyše tradične silné aj vo výdavkoch na sociálnu sféru, pričom patrí medzi najmenej zadlžené krajiny OECD.
1.
1. Luxembursko
Rozvojová pomoc ako percento hrubého národného príjmu: 1.00%
Celková rozvojová pomoc: 432 miliónov (deviate najnižšie)
Podiel sociálnych výdavkov na HDP: 23,3% (14. najvyššie)
Podiel verejného dlhu na HDP: 18,2 % (26.najnižšie)
Práve táto najbohatšia krajina únie dala na rozvojovú pomoc minulý rok najviac. Samozrejme, len vtedy, keď do úvahy zoberieme podiel tejto pomoci na hrubom národnom príjme. Zároveň ako jediná na svete v tomto ukazovateli dosiahla hodnotu jedného percenta. Takúto úroveň si plánuje udržať – prinajmenšom v roku 2014. Pre malú krajinu to sotva bude znamenať nejaký problém – ekonomické problémy sa jej vyhýbajú a dlh takisto nie je témou.
Zdroj: 24/7 Wall St.