Vedú kroky americkej vlády a Fedu krajinu von z krízy?
Nie, vedú ju iba do väčších problémov. V skutočnosti totižto vláda nebojuje proti kríze, ale ju predlžuje. Tým, že sa podporujú základné ekonomické problémy, ktoré krízu vyvolali. Problémom Američanov je, že si požičali a míňali jednoducho príliš veľa, boli k tomu podporovaní. Trh sa preto snaží o nápravu, aby sme mohli mať skutočný ekonomický rast. Tento proces však vyžaduje krátkodobú bolesť, ktorú sa politici snažia zmierniť poskytovaním ešte väčších stimulov. Tie ju dočasne znižujú, ale za akú cenu. Problémy sa iba zhoršujú a narastajú. Takže jednoznačne pri ich riešení v budúcnosti zažijeme ešte viac bolesti, ako by bolo nutné. Mohli sme sa tomu vyhnúť, ak by sme sa problémom venovali teraz.
Ktoré konkrétne sú tie nesprávne kroky?
Všetky. Neuhasíte oheň benzínom, obzvlášť, ak ste ho benzínom aj podpálili. Problémom Ameriky je, že míňame aj požičiavame si príliš veľa peňazí a cieľom stimulov je, aby sme si požičali ešte viac, aby sme aj viac mohli minúť. Zjavne to nie je správny prístup, ak chcete vytriezvieť, nemôžete piť ešte viac alkoholu. Bohužiaľ, každé riešenie vyžaduje, aby pred úľavou prišlo krátkodobé zhoršenie situácie. Ak sa snažíme predchádzať tejto bolesti, nikdy sa to nezlepší.
To, čo vláda robí, je však iba riadenie sa keynesiánskou politikou...
Ale tá nefunguje, nikdy nefungovala, Keynes bol idiot. Z krátkodobého hľadiska sa môže zdať, že funguje, ale iba za cenu dlhodobých škôd. Ak sa budete dostatočne dlho riadiť Keynesom, jednoducho zídete s autom z cesty. Keynes je iba o odďaľovaní bolesti za cenu ochránenia a predĺženia nemoci. Je to o nepochopení, v čom je skutočný problém.
V 30-tych rokoch v USA jeho politika fungovala.
Nefungovala, v dôsledku jeho prístupu bola depresia katastrofou. Nedostali sme sa z nej až do roku 1946, keď sme prvýkrát obmedzili vládne výdavky, pretože sme uplatnili opačný postup ako Keynes. Bola to veľmi kontroverzná politika, ale to, že sa vláda prestala miešať do ekonomiky, veľmi pomohlo hospodárstvu.
Tak teda ako má vláda postupovať?
Na fiškálnej úrovni škrtať výdavky, obmedziť množstvo agentúr a úradov, prepustiť veľa štátnych zamestnancov, aby ich už súkromná sféra nemusela živiť. Zrušiť množstvo obmedzení a regulácií, ktoré boli za posledné roky prijaté a ktoré zdražujú biznis. Robia vstup doňho ťažším a komplikujú jeho rozvoj a prijímanie zamestnancov. Treba zrušiť mnohé sociálne programy, ktoré podporujú ľudí, aby nepracovali a žili z vlády. Musíme zmeniť daňový systém, zastaviť zdaňovanie práce a produkcie a namiesto toho zdaniť spotrebu. Povoliť rast úrokových mier, aby sme podporili tvorbu úspor a utlmili žitie na dlh. Musíme umožniť, aby banky pri insolventnosti mohli skrachovať a investori prísť o peniaze. Realitný aj zdravotný trh treba prinavrátiť súkromnému sektoru. Skrátka, potrebujeme veľa štrukturálnych reforiem, ale to je predpokladom na prosperitu našej ekonomiky.
Čiže navrhujete takú malú revolúciu.
Áno, a nazval by som ju “kapitalizmus” alebo “revolúcia voľného trhu”. (smiech)
Rozumiem tomu správne, že americká vláda sa podľa vás úplne obrátila kapitalizmu chrbtom?
Kapitalizmus a slobodný trh je daný ústavou, ktorá určuje základné smerovanie Ameriky. My sa však neriadime ústavou, nenasledujeme učenie Adama Smitha ani ďalších veľkých ekonómov. Naproti tomu sa riadime Keynesom, Marxom a množstvom socialistických myšlienok. Napríklad, že prosperita pochádza od vlády, čistý slobodný trh nefunguje a bez vlády by sme všetci umreli. Mali by sme na tanieroch jedovaté jedlo, zamorený vzduch, chamtiví obchodníci by nám predávali pokazené tovary a všetci by sme pracovali ako otroci. Všetci si myslia, že vláda je zodpovedná za hospodársky rast a úspech národa. Ale to je, bohužiaľ, daň za demokraciu. Väčšina Američanov sú v podstate idioti, boli vypľutí z verejných škôl, ničomu nerozumejú a budú voliť toho, kto im sľúbi, že ukradne iným viac a dá im to. Preto všetci volia politikov, ktorí chcú zdaniť bohatých, všetko dať masám zadarmo, množstvo výhod, vláda sa o vás postará namiesto vás samotných, vláda všetko za vás vybaví. To je to, čo chcú voliči počuť, preto to máme.
Vy ste však tiež produktom toho istého systému, ktorý podľa vás robí z ľudí idiotov.
To áno, ale našťastie som ním nebol ovplyvňovaný a nie som sám. V Amerike je významná menšina, ktorej nebol vymytý mozog a ktorá rozumie tomu, že vláda rozkladá ekonomiku. Ale je nás iba menšina. Preto je pre niekoho ťažké získať podporu vo voľbách, ak sa obracia na voliča, ako som ja, ktorý chce slobodu. Je oveľa jednoduchšie osloviť voliča, ktorý od vás niečo chce a tak si jeho hlas môžete kúpiť. Jeho to nič nestojí a ešte získa. Taký volič nechápe, že “niečo za nič” je veľmi drahý prístup. Je omnoho lacnejšie zaplatiť za veci, ktoré chcete, ako si ich nechať poskytnúť štátom.
Ktorý prezidentský kandidát teda reprezentuje najlepšie vaše názory?
Libertariánsky kandidát Gary Johnson, bohužiaľ, nezíska dostatočnú podporu. Najmä preto, že médiá ho schovávajú pred verejnosťou, ktorá ani nevie, že kandiduje. Nepozývajú ho do diskusií, nepíšu články o ňom alebo jeho kampani. Keď médiá takpovediac vypnú vašu kampaň, je veľmi ťažké vyhrať. Najmä ak ste z tretej politickej strany. A keďže naša mienka sa odvíja od toho, čo nám ponúkajú médiá, veľa ľudí, ktorí by ho inak volili, sa o ňom ani nedozvedia. V dueli Romney verzus Obama mi Romney príde ako menšie zlo. Nemám však dôvod si myslieť, že by niečo robil inak ako prezidenti pred ním - bude pokračovať v zväčšovaní vplyvu vlády na úkor ekonomiky a ľuďom bude sľubovať “niečo za nič”. To je stratégia republikánov aj demokratov. Niekde v okrajových veciach sa mierne líšia, ale zhodujú sa na väčšej vláde; na tom, že kapitalizmus nefunguje, veria v redistribučný a progresívny daňový systém. Odlišujú sa iba v rozsahu prerozdeľovania.
Pozrime sa teraz na Fed. Vláda je servilná, aby bola znovu zvolená, prečo sa tak podľa vás správa aj centrálna banka?
Chcú byť znovu vymenovaní, Bernankemu o pár rokov končí funkčné obdobie, urobí všetko preto, aby bol Obama znovuzvolený, Fed je veľmi politický. Bohužiaľ, úlohou Fedu je umelo podporovať ekonomiku tak dlho, aby bol zvolený znovu za prezidenta, ktokoľvek už je v úrade. Aj ak sú stimuly najhoršou vecou pre ekonomiku z dlhodobého hľadiska. Úlohou Fedu nie je robiť to najlepšie pre ekonomiku, ale plniť politické zámery aktuálnej vlády.
Nemá byť Fed nezávislou inštitúciou?
Iba v teórii, v praxi ňou nie je.
Prenesme sa cez oceán. Vidíte nejaký rozdiel v spôsobe, ako sa s krízou vysporadúva Amerika a Európa?
Nie je tam veľa rozdielov, je to podobné, aj keď Európania sa správajú trochu menej nezodpovedne. Nemyslím, že Európa zvolila správny prístup, ale minimálne nie je taký zlý ako náš.
Ale Európania si myslia, že americký prístup je lepší.
Veď áno, obidve krajiny robia chyby. Len si myslím, že my robíme smrteľnejšie prešľapy z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého to, čo robí Európa, nebude fungovať, ale ostatne, uvidíme. Ak sa Nemecku podarí presadiť “menej vlády” v južnej Európe a zmenšiť miestne sociálne systémy, potom to môže byť veľký úspech. Aj keď neviem, či sa im to podarí a či južná Európa nestiahne sever so sebou.
Pred pár mesiacmi bol veľký konflikt medzi Merkelovou a Hollandom ohľadom témy úspory verzus podpora rastu. Očakávam, že v tejto otázke máte jasno.
Samozrejme, stimuly sú zlé. Rast vplyvu štátu nepodporuje ekonomiku. Z krátkodobého hľadiska môže podporiť spotrebu, ale na úkor hospodárstva. Najlepším stimulom pre ekonomiku je oslobodiť ju od vlády. Dať preč záťaže, ktoré ju priškrcujú. Takže menej míňať, menej regulácie, nižšie dane a viac slobody. Zo slobody pochádza ekonomický rast a prosperita. Zo slobodných jednotlivcov, ktorí presadzujú svoje individuálne záujmy na otvorenom trhu. Vďaka neviditeľnej ruke trhu na tom bude profitovať každý - spotrebitelia, zamestnanci aj podnikatelia.
Slovenská vláda taktiež podniká protikrízové opatrenia. V záujme zníženia deficitu pod tri percentá HDP zvyšuje vláda dane pre firmy a bohatých ľudí.
To je najhorší spôsob, ako znížiť deficit - zvýšiť dane najproduktívnejšiemu segmentu spoločnosti. Zobrať zdroje ľuďom, ktorí ich mohli použiť na rast ekonomiky investíciami a vytváraním pracovných miest. Ak už musíte zvyšovať dane, najmenej deštruktívne by bolo zvyšovať spotrebné dane. Najhorším riešením je zvyšovať daň z príjmu, pretože to poškodí to, čo ekonomika potrebuje - tvrdú prácu, inováciu, investície, podnikanie, vytváranie pracovných miest. Takže tieto kroky sa vypomstia. Keď Slovensko potrebuje znižovať deficit, musí znížiť výdavky štátu, zníži to schodok a podporí ekonomiku. Pretože peniaze, ktoré vláda neminie, budú dostupné súkromnému sektoru, ktorý ich produktívne použije na rast ekonomiky.
Slovensko je malá krajina. Malo by podľa vás ostať v Európskej únii alebo by sa malo začať obzerať po záložnom riešení?
Ja by som do únie nevstupoval, radšej by som bol nezávislý. Keby som bol Slovenskom, snažil by som sa z mojej malej krajiny spraviť ekonomickú oázu v mori socializmu. Zaviedol by som rovnú daň, žiadne dane z príjmov, mal by som solídnu menu, čo najviac slobody - uľahčiť ľuďom začatie podnikania, prijímanie a prepúšťanie zamestnancov, zrušil by som špeciálnu ochranu pracovníkov. Ak by Slovensko bolo ekonomickým rajom, hospodárstvo aj životná úroveň by zažila prudký rast. Ak by ľudia videli a pochopili, že na Slovensku je vláda zákona, že tam môžete ísť, investovať a zarobiť čo najviac peňazí a nikto vás nezdaní, môžete prijať, koľko ľudí potrebujete a platiť im koľko chcete a nikto by vás nereguloval alebo nežaloval za to; pohrnul by sa tam kapitál z celého sveta a každý by z toho profitoval. Životná úroveň by raketovo vzrástla a biznisy aj jednotlivci z celého sveta by chceli prísť na Slovensko. Ľudia, ktorí by chceli slobodu a mali by záujem dosiahnuť úžasné veci, inovovať a vyrábať, by opustili zvyšok Európy a nasťahovali by sa do krajiny, ktorá sa o nich najlepšie postará. Koho chcete vo svojej krajine? Chcete bandu mršín, ktoré hľadajú pomocnú ruku alebo tvrdo pracujúcich inovátorov, ktorí chcú v živote uspieť? Ak chcete najlepších a najšikovnejších, dajte im možnosť zažiariť a uhnite im z cesty. Pri takomto scenári vyhráva každý. Teda okrem byrokratov, ktorí by si museli konečne nájsť čestné zamestnanie, keďže by ste už pre nich nijakú prácu nemali. Ale v súkromnom sektore by si našli lepšiu a napĺňajúcejšiu prácu. Urobte Slovensko dostatočne slobodnou krajinou a každý sa tam presťahuje, aj ja sa tam presťahujem! Bude taký dlhý rad ľudí, ktorí sa budú chcieť dostať do krajiny... (smiech)
Ste nachystaný na sociálne nepokoje, ktoré by po takomto kroku vznikli?
Ľudia budú takí bohatí a šťastní, že nebudú protestovať. Pomyslite na všetku tú výrobu a vysoko platené pozície.
Vy však stále hovoríte o dlhodobých výhodách...
To áno, ale netrvalo by to dlho. Bolo by to za chvíľu.
Ak by sme zobrali dolár a euro, ktorá z týchto mien má podľa vás väčšie šance na prežitie v budúcnosti?
Pred oboma sú veľké výzvy, ale myslím, že kríza doláru je vypuklejšia ako kríza eura. Obidve meny môžu dospieť k nejakému zlomovému bodu, ale podľa mňa príliš veľa pozornosti bolo venovanej euru. Áno, zdieľam tieto obavy o jeho budúcnosť, ale dolár je podľa mňa vo väčšom ohrození dostať sa do krízy - jeho hodnota sa prepadá a očakáva sa nárast úrokov. Zatiaľ, čo sa ľudia zaoberali problémami v Európe, situácia v Amerike sa zhoršila. Všetci očakávali krízu eura, nikto však neočakáva krízu dolára a ja si myslím, že tá bude nasledovať.
Kto je Peter David SchiffPeter David Schiff je americký burzový maklér, ekonóm a komentátor. Je prezidentom maklérskej firmy Euro Pacific Capital. Bol ekonomickým poradcom Rona Paula počas prezidentských primárok Republikánskej strany v roku 2008. Vyjadroval podporu pre zdravú menu, obmedzenú vládu a kapitalizmus voľného trhu. Známy je aj pod prezývkou "Dr. Skaza". V roku 2006 predpovedal bublinu na americkom realitnom trhu a na konci roka 2008 predpovedal krízu v automobilovom priemysle a krízu na finančných trhoch. |