Záchrana? My Slovinci chceme doháňať ostatných

Guláš z Maďarska, štrúdla z Rakúska a rizoto z Talianska. Kuchyňa malebného Slovinska je silne ovplyvnená svojimi väčšími susedmi, jeho hospodárstvo však pripomína skôr to portugalské alebo španielske. Zo Slovinska sme boli dlho zvyknutí len na dobré správy - táto najbohatšia juhoslovanská republika sa vydala na cestu hospodárskych úspechov a ako prvá z postkomunustického priestoru v roku 2007 prijala euro. Prišla však kríza, krach mnohých podnikov a obvinenia politikov z korupcie, ktoré vyhnali do ulíc tisícky ľudí. Dnes sa diskutuje o tom, či je Slovinsko už šiestou krajinou v poradí, ktorá bude potrebovať záchranný úver od Trojky.

Slovinsko bolo pred časom jednou z krajín, ktoré boli dávané Slovensku za príklad – vaša ekonomika solídne rástla a krajina ako prvá z východného bloku prijala euro. Teraz však prišiel zvrat. Čo sa pokazilo? Prečo kríza udrela na práve Slovinsko s takou silou? Máme totiž tých istých obchodných partnerov – Nemecko, Rakúsko a Taliansko.
Ako malá a otvorená ekonomika sme skutočne boli krízou zasiahnutí veľmi tvrdo. Export sa na našom HDP podieľa až sedemdesiatimi percentami, takže pokles v aktivite našich najväčších obchodných partnerov sa negatívne dotkol celej ekonomiky. Do toho navyše prišiel koniec investičného cyklu, kedy sa okolo roku 2008, kedy začali problémy, ukončili veľké infraštruktúrne projekty. Netreba však zabúdať ani na fakt, že Slovinsko v období pred vypuknutím krízy stále odkladalo potrebné štrukturálne reformy, a preto sme boli šokom, ktoré prišli na konci roka 2008 vystavení do relatívne veľkej miery.

Situácia v slovinskom bankovom sektore mnohých znepokojuje a už nejaký čas sa široko diskutuje na stránkach ekonomickej tlače. Spomína sa, že problémy slovinských bánk nespôsobilo prasknutie realitnej bubliny ako v Írsku alebo Španielsku, ale ťažkosti v biznise. Čo hovoria vaše analýzy? Je tomu skutočne tak?
Súvaha slovinských bánk bola narušená – samozrejme, okrem celkového zhoršenia situácie na trhov eurozóny – súhrou niekoľkých faktorov – koncom silného cyklu v domácej ekonomike, ktorého efekt ešte zosilnila situácia v stavbárstve, kde došlo k niekoľkým prevzatiam spoločností a nadmernou expozíciou bánk na postihnuté sektory. Zhoršenie stavu bankového systému je teda spôsobené vysokou mierou zadlženia slovinských spoločností, na ktoré doľahla kríza. Následkom toho stúpol podiel zlých úverov za posledné tri roky na asi 15%, tak ako sme to videli na začiatku tohto roka.

Práve tieto zlé úvery sú tŕňom oku ekonómov. Ich výška podľa odhadov dosahuje až sedem miliárd eur, čo je asi pätina slovinského HDP. Sú banky ešte vôbec schopné poradiť si s týmto problémov samé, bez pomoci zvonka?
Hodnota týchto úverov sa skutočne pohybuje blízko spomínaných sedem miliárd, banky však z nich už asi tri miliardy odpísali. To znamená, že dopad zlých úverov banky už z veľkej časti pocítili. V roku 2012 vláda navyše prijala právny rámec hovoriaci o tom, ako sa vysporiadať s týmito zlými úvermi. Predpokladá rekapitalizáciu bánk, odpis úverov a dokonca aj bankovú privatizáciu. K dispozícii sú tri nástroje – kapitalizáciu, kupovanie aktív a garancií. Bola vytvorená aj špecializovaná spoločnosť na správu majetku (BAMC), ktorá by mala nad celým procesom dohliadať. K dispozícii má päť miliárd eur, pričom miliarda z toho je určená na kapitalizáciu a zvyšné štyri na nákup dlhových pohľadávok priamo týmto úradom. BAMC tieto zlé úvery a potom predá na trhu. Takto získaný kapitál spolu s príjmami z privatizácie bánk bude použitý na zmenšenie dlhu, ktorý vznikol odsunutím zlých úverov z bánk, čiže týmto sa minimalizuje potenciál negatívneho dopadu na verejný rozpočet.

Druhá najväčšia banka v Slovinsku, štátna Nova Kreditna (NKBM), bola medzi štvorkou európskych bánk, ktoré minulý rok neprešli požiadavkami kapitálovej primeranosti Európskeho bankového regulátora. Ďalšími boli neslávne známe Laiki Bank na Cypre alebo problémová najstaršia banka planéty, toskánska Monte dei Paschi di Siena. Bude Nova Kreditna potrebovať v budúcnosti ešte nejakú pomoc?
Po tom, ako boli známe výsledky auditu kapitálovej primeranosti, bol v decembri tejto banke poskytnutý kapitál z verejného rozpočtu, po tomto kroku už pravidlá splnila. Je však zahrnutá v spomenutom vládnom akčnom pláne a jej ďalšie kapitálové požiadavky budú riešené v tomto kontexte.

Výnosy zo slovinských desaťročných dlhopisov sa ešte pred pár dňami pohybovali vysoko nad 6-percentnou hranicou, čo krajinu priblížilo ku Portugalsku – štátu, ktorý je príjemcom úveru z eurovalu na na kapitálové trhy sa stále v plnej miere nevrátil. Je takýto stav udržateľný? Čo očakávate?
Okrem domácej makroekonomickej situácie vplýva na naše dlhopisy aj efekt nákazy z cyperskej krízy. Keď do úvahy zoberieme fakt, že Slovinsko v poslednom čase prijalo celý rad dôležitých štrukturálnych reforiem, a to najmä reformu dôchodkového systému, trhu práce, alebo spomínaný právny rámec na riešenie problémov v bankovom sektore, veríme a dúfame, že trhy tieto naše snahy ocenia a zmiernia tlak na Slovinsko.

Nie všetky správy zo Slovinska sú zlé – bankový sektor v pomere k HDP nie je veľký a zadlženie krajiny patrí medzi najnižšie v eurozóne. Aká je tá „lepšia tvár“ slovinskej ekonomiky, ktorá ju odlišuje od tých na juhu kontinentu?
Slovinsko ako malá a otvorená ekonomika bola vždy orientovaná na export a tej časti hospodárstva, ktorá je ešte stále napojená na medzinárodný obchod, sa darí. Domáca priemyselná produkcia sa vyvíja pozitívne už od začiatku roka, pričom podniky počas predošlých dvoch rokoch pristúpili na obmedzovanie nákladov. V porovnaní s inými krajinami v problémoch sa situácia v našom trhu práce tak drasticky nezhoršila a očakávané oživenie, ktoré príde v budúcom roku so sebou, prinesie aj nové pracovné miesta. Aby som to uzavrel, Slovinsko stále svojim občanom ponúka relatívne vysokú životnú úroveň.

Aký vývoj v hospodárstve očakávate v budúcom roku?
Keď vezmeme do úvahy plány vlády pokračovať v kľúčových štrukturálnych reformách, ktoré majú za cieľ odstrániť aj posledné prekážky v hospodárstve, ako aj zlepšenie situácie v medzinárodnom prostredí, našej ekonomike sa otvárajú možnosti na návrat na cestu rastu. Naše prognózy očakávajú, že tento rok hospodárstvo ešte klesne, ale zvrat príde už v budúcom roku, kedy začneme opäť rásť a čo je dôležitejšie, doháňať starších členov eurozóny.