Spomienka na krízu z roku 1998 v Rusoch stále žije. "Teraz začnú doma hromadiť doláre, aby zachránili úspory," hovorí v rozhovore pre iDNES.cz o následkoch dramatického prepadu rubľa analytik ČSOB Jan Čermák. Pád meny ale uškodí aj importérom, tovar z dovozu sa stane pre Rusov ešte drahším a tí tak siahnu po domácich produktoch.
Ruský rubeľ stratil od začiatku roka päťdesiat percent svojej hodnoty a centrálna banka stihla na jeho záchranu minúť už 80 miliárd dolárov. V noci na utorok sa pokúsili bankári zachrániť situáciu navýšením úrokových sadzieb na 17 percent, ani to však nepomohlo a kurz spadol až k hodnote 76 rubľov za dolár.
Má teraz ruská centrálna banka ešte nejaké možnosti, ako poklesu čeliť?
Možnosti sú tri. Po prvé môže ďalej používať svoje devízové rezervy, ktorých má pomerne dosť, ale tiež sa už tenčia. Po druhé môže úrokové sadzby vyšponovat ešte vyššie. A posledná a extrémne možnosťou je uvalenie nejakej formy kapitálových kontrol.
Čo to znamená?
Platobná bilancia má podobu bežného a kapitálového účtu, pričom na kapitálovom účte sa odohrávajú presuny investícií. Kapitálová časť by bola pod nejakou reštrikciou a nebolo by možné previesť si napríklad akcie z ruskej burzy domov. A naopak, by nemohli plynúť voľné toky do ruskej ekonomiky, čo je už obmedzené sankciami dnes. Fakticky by teda došlo k obmedzeniu konvertibility rubľa.
Ani jedna z týchto možností však nie je pre Rusko príjemná.
Najmenej bolestivé je rozpúšťať devízové rezervy, ktoré boli akumulované v čase, keď boli ceny ropy veľmi vysoko a Rusko z toho ťažilo a vcelku správne akumulovalo prostriedky do svojich fondov. Tie teraz predstavujú záchranný vankúš pre ruskú ekonomiku. Uvidíme však, ako rýchlo pôjdu devízové rezervy ďalej nadol, pretože Rusko má pomerne vysoké splátky zahraničného dlhu a musí myslieť aj na ne. Nemá dnes šancu čerpať doláre alebo eurá v zahraničí.
Jan Čermák, ČSOB
A ďalšie možnosti?
Veľmi bolestivou záležitosťou je rast úrokových sadzieb, ktoré ruská centrálna banka zvýšila na 17 percent. Viem si samozrejme predstaviť aj oveľa vyššie sadzby, ktoré sa môžu dostať do astronomických výšok. Už dnes sú však ceny pôžičiek v Rusku extrémne vysoké. Kapitálové kontroly by potom boleli jednak investorov, ktorí investovali do ruskej ekonomiky, a tiež by mohli poškodiť subjekty, ktoré vyvádzajú vlastný kapitál z krajiny a ukladajú ho vo vyspelých západných ekonomikách.
Čo je podľa vás príčinou prepadu rubľa? Sú to skôr západné sankcie, alebo prudký pokles cien ropy, ktoré kryjú až polovicu štátnych výdavkov Ruska?
Bolo to postupné. Prepad odštartovali sankcie, ale relatívne vysoké ceny ropy až do leta držali platobnú bilanciu Ruska vo veľkom pluse. Kolaps cien ropy v posledných troch mesiacoch potom akceleroval výpredaj rubľa. Posledná fáza je už len o obavách investorov o zdravie finančného systému az kapitálových kontrol.
Aký vplyv bude mať súčasná situácia v Rusku na ďalšie krajiny a napríklad aj českú ekonomiku?
Negatívny vplyv možno očakávať z recesie, ku ktorej kvôli zvyšovaniu úrokových sadzieb a kolapsu cien ropy na budúci rok v Rusku zrejme dôjde. Tiež exportéri to budú mať zložitejšie. Rusi sa budú snažiť substituovať drahé výrobky z dovozu za domáce. Rusko dováža väčšinu spotrebného tovaru, takže to nepôjde tak rýchlo a ľahko. Na druhej strane je vidieť, že poľnohospodárska produkcia v Rusku začala po spustení sankcií rast, takže sú vidieť aj "pozitívne" efekty pre Rusko. Pre podniky zo západnej Európy, ktoré investovali v Rusku, sa potom návratnosť priamych zahraničných investícií na zelenej lúke s kolabujúcim rubľom úplne rozsypú.
A čo finančný sektor?
Hrozí nákaza, ktorá môže zasiahnuť finančné skupiny v Európe, ktoré majú v Rusku zainvestované vo finančnom sektore. Pokiaľ bude ruské finančníctvo kolabovať, tak to môžu pociťovať aj ich matky, ktoré sídlia napríklad v západnej Európe.
Ako sa odrazí súčasná situácia na živote bežných Rusov?
Najhoršia pre nich je spomienka na rok 1998, kedy došlo k menovej kríze, finančnej kríze, štátnemu bankrotu a honu na banky. Ak si bežný Rus tieto spomienky vyvolá a uvidí kolabujúcu menu, tak prvá myšlienka bude konvertovať rubľové úspory do dolárov a tie si potom uložiť doma v matraci. Spomienka na rok 1998, kedy prišli o všetko, je hrozná.
Poklesne tiež ich kúpna sila ...
Kúpna sila obyvateľstva vyjadrená v dolároch alebo eurách samozrejme eroduje. Pokiaľ sa ale závratne nerozbehne inflácia - ukazuje sa, že by mohla byť nejakú dobu dvojciferná - tak by obyvateľstvo nemuselo zase tak trpieť.