Situácia v európskom bankovom sektore má stále od dobrej ďaleko, v USA však majú banky krízu už za sebou. Prečo je to tak? Čo podľa vás robí Európa zle?
Rozdiel medzi USA a Európou je, že bankový sektor je v USA viac fragmentovaný. Tamojší sektor pozostáva z niekoľko tisíc menších bánk, zatiaľčo Európe dominuje menší počet bánk s veľkými bilanciami, ktoré sú potom "too big to fail" a "too big to restructure". V Amerike zatvorili niekoľko stoviek bánk, koľko v takom Španielsku alebo v Grécku? Ďalej, kroky ktoré urobila americká vláda, TARP napríklad, boli ďaleko odvážnejšie, razantnejšie a najmä promptnejšie, než v Európe. V neposlednom rade pomohli neortodoxné kroky FEDu, na rozdiel od jeho rigidnej protistrany v eurozóne. Ak si spomeniete, ECB ešte začiatkom roku 2011 dvíhala úrokové sadzby. Práve v období začínajúcej dlhovej krízy.
Veľa sa píše o bankách na Cypre, v Grécku alebo Španielsku. Ako by ste zhodnotili zdravie bánk v strednej Európe a na Slovensku? V čom je ich situácia iná v porovnaní s bankami na juhu kontinentu?
Veľkou výhodou slovenského bankového sektora je, že predstavuje iba 80% HDP krajiny. Priemer eurozóny je 300% a ako už každý vie, Cyprus bol 800%. Dôvera v systém je založená na explicitnom záväzku vlády garantovať vklady obyvateľstva do istej výšky. Ak je veľkosť bankových aktív oproti hdp príliš veľká, tento záväzok nie je možné dodržať. Ak sektor nie je príliš veľký, tak je "zachrániteľný". Čo sa týka kvality bilancii, veľmi ťažko hodnotiť. Aktívum, ktoré má v expanzii hodnotu môže v recesii na hodnote prudko stratiť. Ale vďaka konzervatívnej veľkosti bánk na Slovensku by som radšej držal peniaze u nás než hocikde inde u EÚ.
Rob Heyvaet, zakladateľ konzultantskej spoločnosti Capco v rozhovore pre HN pred časom povedal, že Bratislava má šancu stať sa finančným centrom celého stredo- a východoeurópskeho regiónu. Zdieľate s ním tento optimizmus?
Malo by to iste význam a zmysel vzhľadom na geografickú polohu, veľkosť krajiny a zatiaľ relatívne priaznivé daňové prostredie. Bohužiaľ súčasná vláda nie je naklonená finančnému sektoru, a vzhľadom na dlhodobú udržateľnosť súčasného rozloženia moci v krajine som absolútne skeptický. Banky od nás budú skôr odchádzať než prichádzať.
Do akej miery atraktivitu Bratislavy, prípadne rovno celého Slovenska, ovplyvňuje špeciálny bankový odvod? Tento rok budú všetky vklady navyše zdanené špeciálnou sadzbou 0,4%. Aký je váš názor na tento odvod?
Je to "orbanistická" politika aplikovaná u nás. V Maďarsku to začalo bankami, potom prišli sieťové odvetvia a telekomunikačné spoločnosti. Atraktivitu Bratislavy znižuje na minimum a vymazáva ju z finančnej mapy sveta, čo je ale jedno pretože tam v podstate ani nikdy nebola. Ale to kedysi ani Hong Kong a Luxemburg. Môj názor na tento odvod je, že je nespravodlivý a že si to nakoniec aj tak odnesú klienti.
O pozíciu finančného centra regiónu sa chce uchádzať aj Praha. Aspoň tak to avizuje české ministerstvo financií. Má podľa vás väčšiu šancu ako Bratislava? Do akej miery v prospech atraktivity Prahy hovorí fakt, že Česi sa na rozdiel od nás rozhodli neprijať kontroverznú daň z finančných transakcií - aj keď jej konečné zavedenie vyzerá v súčasnosti nepravdepodobne?
Praha je na dobrej ceste ujať sa tejto roly. Ročne príde do Prahy viac turistov než do Viedne. Majú implementované zákony, ktoré stimulujú k dlhodobému investovaniu. Majú aktívny sektor samosprávnych fondov klasifikovaných investorov, ktoré poskytujú vhodnú štruktúru pre investičné stratégie rôzneho druhu. Na tento sektor sa naviažu účtovnícke firmy, právne a daňové poradenstvo, audítori, reklamné agentúry a iné služby s vysokou pridanou hodnotou. Luxembursko predsa nemá najvyššie HDP na obyvateľa, pretože priskrutkujú najviac skrutiek pri bežiacom páse.
|
Peter Bálint Infinity Capital |