Východiskovým parametrom je 1,7 miliardy eur (cca 2,5% HDP), o ktoré bude treba na budúci rok znížiť deficit vo verejných financiách. Deficit sa dá znížiť úsporami na strane výdavkov a/alebo zvýšením príjmov. Úspory výdavkov sú prirodzene omnoho populárnejšie. Každý chce mať (a) nízke dane, (b) kvalitné verejné služby a (c) nízky verejný dlh. Všetko spolu bohužiaľ nemôžeme mať. Ak budeme deficit znižovať len úsporami na strane výdavkov, rýchlo sa dostaneme do situácie, keď začneme obmedzovať verejné služby, vrátane výplat dôchodkov a rozsahu zdravotnej starostlivosti. Snahy znižovať výdavky väčšou transparentnosťou verejného obstarávania sú správne, ale ich potenciál nie je nekonečný. Podiel mandatórnych položiek na strane štátneho rozpočtu je okolo 80%. Manévrovací priestor vo výdavkoch je teda menší, ako by sme chceli.
Hlavným zdrojom nerovnováhy vo verejných financiách je nižší výber daní a odvodov, ako sa očakávalo. Indikuje to, kde bude treba urobiť významné opatrenia: na strane príjmov a to najmä v Sociálnej poisťovni a štátnom rozpočte. Kľúčovým faktorom výpadku príjmov sú dôsledky krízy. Napriek ekonomickému oživeniu zostáva nezamestnanosť stále veľmi vysoká. Štát prichádza o dane z príjmov a výber odvodov na jednej strane a na strane druhej mu rastú výdavky na podpory v nezamestnanosti a platby odvodov za nezamestnaných. Výpadok vo výbere spotrebných daní a DPH je menší ako výpadok pri výbere príjmových daní a odvodov. Tento vývoj zároveň napovedá, ktoré dane má zmysel zvýšiť a ktoré nie. Zvyšovanie dane z príjmov a odvodov (aj cestou rušenia výnimiek) je pri vysokej nezamestnanosti kontraproduktívne, pretože znižuje motiváciu zamestnancov pracovať a živnostníkov podnikať. Zjednotenie DPH na úrovni 21% by do štátneho rozpočtu mohlo priniesť 500-550 miliónov eur navyše, t.j. jednu tretinu zo sumy 1,7 miliardy eur. Nárast DPH o 2% sa s veľkou pravdepodobnosťou do spotrebiteľských cien nepremietne v celom rozsahu. Trh maloobchodu je v SR veľmi konkurenčný a časť nárastu sadzby DPH bude absorbovaná v maržiach obchodníkov.
Navrhované zvýšenie DPH určite nie je riešením, ktoré sme si vysnívali. Z možných alternatív je však najmenej bolestivé. Zapadá do celosvetového trendu zaťažovať skôr spotrebu a majetok ako prácu. Aj možnosť špekulácií a daňových únikov je pri DPH podstatne nižšia ako pri príjmových daniach.
Nepríjemnou správou je, že dane budeme musieť zvyšovať aj v budúcnosti. Po roku 2020 začnú do dôchodku odchádzať silné populačné ročníky z 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia. Starnutie populácie bude rýchle a drastické. Kým dnes pripadá na jedného dôchodcu 5,4 obyvateľa vo veku 18-64 rokov, v roku 2020 tento počet klesne na 3,8 a v roku 2030 na 2,9. Záťaž pracujúcej populácie nákladmi na dôchodky a zdravotnú starostlivosť výrazne stúpne už o 10 rokov. Už dnes treba rozmýšľať, kde na to vezmeme. Pravdepodobným terčom bude zdaňovanie majetku a kapitálových príjmov.
Vladimír Baláž Prognostik SAV |