Znížte riziko, investujte do dlhopisov

Jednak sú dlhopisy menej rizikové (ich ceny oveľa menej kmitajú ako ceny akcií – štandardná odchýlka je nižšia pri dlhopisoch), a jednak sa zvyknú ich výnosy vyvíjať relatívne nezávisle od výnosov akcií. Netvrdím, že je tomu tak vždy, ale väčšinu času áno.

Odbornejšie povedané, korelácia výnosov dlhopisov a akcií je z dlhodobých meraní mierne nad nulou (napr. +0,19 v USA za posledných 110 rokov). Obrázok dolu zobrazuje koreláciu dlhopisových a akciových výnosov (vzájomný vývoj) počas rokov 1900-2010 počítaný z 5-ročných rolovacích intervalov.

Otázkou však je, či sa oplatí držať všetky splatnosti dlhopisov, alebo je nejaké pravidlo, ktoré dlhopisy uprednostniť. Z logického uvažovania by malo vyplývať, že dlhopisy s dlhšou maturitou (dobou splatnosti), napr. 20, či 30 rokov, budú dosahovať v priemere vyššie zhodnotenia pre investorov ako dlhopisy s maturitou napr. do 5 rokov.

Prečo? Pretože neistota, čo sa stane o 30 rokov, je ďaleko väčšia ako o 5 rokov. Navyše si viem predstaviť, že trh dlhopisov s dlhými splatnosťami je menej likvidný ako ten s dlhopismi s maturitou do 5 rokov. Investori by teda mali požadovať rizikovú prirážku pri dlhých dlhopisoch a tie by mali dosahovať vyššie výnosy.

Nie je to však celkom tak. Moje odporúčanie a odporúčanie viacerých finančných spoločností v USA, ktoré radia svojim klientom ako investovať pasívne, je zahrnúť do svojho pasívneho portfólia len indexové fondy zamerané na dlhopisy so splatnosťou od 1 do 5 rokov.

Napríklad dlhopisovú časť portfólia môžete rozdeliť na 2 polovice. Jednu vložíte do indexového fondu, ktorý investuje do štátnych dlhopisov so splatnosťami 1-3 roky a druhú polovicu do podobného fondu investujúceho do splatností 3-5 rokov. Prípadne do jedného indexového fondu so splatnosťami dlhopisov 1 až 5 rokov. Je určite vhodné kvôli diverzifikácií pridať takýmto spôsobom aj podnikové dlhopisy, či napríklad hypotekárne záložné listy. Toto je aj môj prípad.
Ak sú niektoré triedy dlhopisov (napr. dlhopisy rozvíjajúcich sa krajín) dostupné len prostredníctvom fondov, ktorých portfólio má vyššiu splatnosť, je treba takúto investíciu veľmi pozorne zvážiť.

Historické dáta totiž ukazujú, že riziko dlhopisov so splatnosťami nad 5 rokov (kolísanie ich ceny) nestojí za výnos, ktorý svojim investorom prinášajú. Dlhopisy so splatnosťami medzi 1 a 5 rokov dosahujú porovnateľné zhodnotenia pri nepomerne nižšom riziku (štandardnej odchýlke).

Na tomto obrázku z ročenky banky Credit Suisse to vidieť veľmi pekne. Sivá čiara predstavuje reálne (očistené o infláciu) zhodnotenie 1 USD, ktorý by ste v roku 1900 investovali do podnikových dlhopisov. Červená čiara sú pokladničné poukážky US vlády so splatnosťou okolo 30 dní. Silno modrá krivka je zhodnotenie amerických vládnych dlhopisov so splatnosťou 20 rokov a svetlomodrá krivka predstavuje zhodnotenie dlhopisov so splatnosťou 5 rokov. Ako vidieť dlhopisy s kratšou splatnosťou (do 5 rokov) je vhodné preferovať pred tými s dlhšou splatnosťou (nad 5 rokov). Riziko s nimi spojené nie je proste hodné výnosov, ktoré ponúkajú.

Rovnaký pohľad sa vám naskytne, ak si pozriete výnosy európskych dlhopisov. Napríklad prostredníctvom indexových ETFiek spoločnosti Lyxor, dcéry Société Générale. I keď ich história siaha len 5 rokov dozadu, s ich pomocou vidieť rovnaký obraz – dlhopisy s kratšou splatnosťou (3-5 rokov) dosiahli počas krízy vyššie výnosy ako dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti (10-15 rokov).