Je pre Grécko lepšie, že proeurópske strany vyhrali voľby alebo by mu mohol pomôcť už dlhšie očakávaný bankrot?
Neriadený bankrot by nepriniesol krajine nič dobré. Bohužiaľ, ľudia v Grécku si uvedomujú, že jedinou cestou vpred je uskutočnenie ozdravného programu a pokiaľ je to možné, vyjednať ďalšie zmiernenie podmienok dohody. Dosahy úsporných opatrení budú kvôli recesii oveľa väčšie než odhadovali medzinárodné inštitúcie, preto bude oveľa ťažšie vykonávať fiškálnu konsolidáciu. Pre Grécko je určite lepšie, že proeurópske strany získali väčšinu hlasov ľudí, ale teraz musia vytvoriť životaschopnú koaličnú vládu a vzájomne spolupracovať.
Ovplyvnila politickú situáciu v Grécku aj zlá ekonomická situácia krajiny?
Myšlienka koaličnej vlády nie je v Grécku veľmi populárna, rovnako nemáme dobrú skúsenosť s politickými stranami, ktoré medzi sebou spolupracovali. Hospodárska kríza skutočne vytvorila nové politické spektrum v Grécku, ktoré poskytuje priestor pre extrémistov a populistov z krajnej ľavice a pravice. Rovnako ako v mnohých krajinách severnej Európy sa v posledných voľbách rozšírila nacionalistická a populistická rétorika, rovnako ako zvýšené bezprecedentné zásahy do domácich záležitostí krajiny zahraničnými úradníkmi a populistickou tlačou.
Aké ústupky očakáva Grécko zo strany Európy?
Viem si predstaviť, že nejaká forma predĺženia obdobia fiškálnej konsolidácie je zo strany MMF a Európy veľmi pravdepodobná. Ale je potrebné vziať do úvahy, že predĺženie tohto obdobia o dva roky (t.j. do konca roka 2016) by si vyžadovalo dodatočné finančné prostriedky, teda okolo 16-20 miliárd eur od našich veriteľov. Samozrejme, dodatočné financovanie by bolo v súlade s rozhodnutím Euroskupiny z februára tohto roka s tým, že členské štáty sú pripravené poskytnúť Grécku ďalšie peniaze za predpokladu, že implementuje štrukturálne reformy a plní svoj plán ozdravenia verejných financií.
Rátate aj s podporou rastu zo strany Európy, ktoré presadzuje napríklad francúzsky prezident Hollande?
Domnievam sa, že Grécko bude prvou krajinou v rámci eurozóny, ktorá bude ťažiť z vytvorenia špecifických prorastových nástrojov, ako je projekt eurobondov, ktorý sa zameria na zvýšenie investícií a obnoví rast ekonomiky. Okrem toho by rozhodnutie o ďalšom kvantitatívnom uvoľňovaní zo strany ECB prispelo k zvýšeniu likvidity na gréckom trhu.
Veria ľudia tomu, že dostať z krízy je možné aj bez úsporných opatrení?
Nie, som presvedčený, že Gréci si uvedomujú, že je absolútne nevyhnutné znížiť fiškálny deficit a vytvoriť zdravé verejné financie. Na druhej strane, mnoho Grékov má pocit, že nadmerne trpelo a že vo verejnom sektore nedochádza ku cieleným zásahom, ktoré by viedli k zníženiu daňových únikov. Vláda svojimi opatreniami už znížila mzdy a dôchodky bez zamerania sa na konkrétne príjmové skupiny. Dôvodom je, že celý konsolidačný program, ako bol navrhnutý, rátal s tým, že deficit sa v období 2010-2011 zníži na 6,5 percenta HDP a do roku 2014 sa stlačí pod tri percentá.
Toto sa nepodarilo dosiahnuť...
Recesia ekonomiky je väčšia, než sa čakalo. Navyše zásah do miezd súkromného sektora mal negatívny dopad na zamestnancov a vytvoril nesúhlas s programom a Trojkou. Povedal by som, že Grékom chýba jasná predstava o tom, kam toto všetko mieri, nevidia svetlo na konci tunela a nedokážu rozpoznať rôzne iracionality, ktoré existovali v systéme. Po dvoch rokoch bezprecedentných škrtov sa recesia prehlbuje, ekonomika je nevyvážená a vonkajšie prostredie sa zhoršuje. Za týchto okolností je ťažké presadzovať štrukturálne reformy.
Malo by Grécko zostať v eurozóne?
Určite. Gréci aj Európania by si mali konečne uvedomiť, že jediná cesta, ako sa pohnúť vpred, je posilniť fiškálne a ekonomické riadenie a postupne vytvoriť kompletnú politickú úniu. Treba vziať do úvahy, že EÚ prijatím mnohých východoeurópskych ekonomík rástla. Politici už vedeli, že v rámci členských štátov dôjde k ekonomickej asymetrii. To bolo široko známe všetkým a cieľom bolo zblížiť tieto rôznorodé ekonomiky. Teraz sa nachádzame v bode, keď niektorí navrhujú, že namiesto prelínania sa európskych ekonomík na štát blahobytu by malo dochádzať k jeho rozdeleniu a ukončeniu eurozóny či dokonca celej Európskej únie. Neviem si predstaviť niekoho, kto by bol ochotný zahodiť 40 rokov ekonomickej histórie v Európe preč.
V Európe sa však rozšíril názor o tom, že Grékom by vystúpenie z eurozóny pomohlo.
Každá myšlienka na odchod Grécka z eurozóny je neopodstatnená a chýbajú k nej základné ekonomické dôvody. Prípadný návrat k drachme je prechodom na inú menu s vplyvom na bilanciu štátnych podnikov, bánk, spoločnosti a jednotlivcov, čo by vyvolalo sériu bankrotov. Odchod z eurozóny by znamenal neriadený bankrot, čo by viedlo k drastickému poklesu životnej úrovne a ešte väčšie zníženie reálnych miezd a dôchodkov. Odhaduje sa, že HDP by sa prepadlo o 22 percent, zatiaľ čo nezamestnanosť by dosiahla 34 percent. Veľká devalvácia drachmy by zvýšila verejný dlh a spôsobila krízu výmenných kurzov. Devalvácia meny nemusí nutne znamenať zvýšenie exportnej konkurencieschopnosti, keďže by sa nám zvýšili ceny dovozu. Navyše je veľmi pravdepodobné, že euro by vstúpilo do obdobia devalvácie voči americkému doláru, čo by nám sťažilo získanie medzinárodnej konkurencieschopnosti. Niektorí analytici tvrdia, že krajina by mohla mať potenciálne zisky v odvetví cestovného ruchu, ale vysoké náklady na prepravu a kontinuálne sociálne nepokoje by prípadné výhody znížili.
Aké hrozby by ešte priniesol návrat k národnej mene?
Menové riziko by viedlo k vyšším nákladom kapitálu a vyšším úrokovým sadzbám. Miera inflácie sa dohaduje na 32 percent, čo vytvára ďalší tlak na zvyšovanie miezd. Vážnym problémom by čelil bankový sektor, pretože ECB by zastavila financovanie gréckych bánk. V dôsledku toho by v bankovom sektore nastala kríza likvidity a kolaps systému. Rozšírili by sa sociálne nepokoje a politická nestabilita a zvýšili by sa tým obavy o národnú bezpečnosť. Odchod z eurozóny by automaticky viedol k odchodu z EÚ, Grécko by stratilo svoju európsku orientáciu a prístup k eurofondom. Krajina by bola vylúčená z finančných trhov na dlhé obdobie. Politický systém by stratil odhodlanie na realizáciu štrukturálnych reforiem, pretože nebude mať motiváciu na podporu modernizácie hospodárstva. Prospech z Grexitu by mali tí, ktorí majú svoje nehnuteľnosti v zahraničí a nemajú trvalý pobyt v krajine, Gréci veľmi zadlžení v eurách a najmä tí, ktorí stavili na bankrot krajiny.
Je možné, že Grécko niekedy splatí svoje dlhy?
Keďže krajiny nikdy úplne nesplatia svoj dlh, malo by nás skôr zaujímať, či je štát schopný financovať svoj dlh. Mali by sme sa zamerať na vytvorenie nevyhnutných podmienok, aby sme dostali ekonomiku na udržateľnú cestu. To dosiahneme vytváraním dostatočných primárnych prebytkov a vyšším ekonomickým rastom než je rast úrokov z dlhu. Účasť súkromných veriteľov pomohla krajine odpísať 107 miliárd eur dlhu a výrazne znížila naše finančné potreby. Ambiciózny privatizačný program by mohol byť tiež správnou cestou na zníženie zadlženia. V každom prípade bude bez rastu ekonomiky akákoľvek naša snaha nanič.
Myslíte si, že nová vláda zvládne bojovať s veľkým problémom Grécka - daňovými podvodmi?
Úprimne verím, že problém boja proti únikom vyžaduje silnú politickú vôľu a rozhodnosť postaviť sa proti určitým partikulárnym záujmovým skupinám, ktoré profitovali z klientelizmu zabudovanom v gréckej spoločnosti. Určitý pokrok sa dosiahol v posledných rokoch, ale je nemožné vidieť výsledok v takom krátkom časovom horizonte. Daňové reformy a najmä boj s daňovými únikmi vyžaduje aspoň päťročné obdobie, aby bolo možné badať nejaké výsledky.
Ako by sa dali daňové úniky eliminovať?
Problém daňových únikov je komplikovaná záležitosť, ktorá si vyžaduje koordinovanú činnosť od daňových orgánov, polície a tiež radikálnu reformu súdneho systému. Tam badať niektoré prvé náznaky zmien a skutočných výsledkov. Od novembra minulého roka sa podarilo zozbierať viac ako miliardu eur dodatočných príjmov z daňových únikov. Riešenie otázky boja proti daňovým únikom a zachytávania šedej ekonomiky má zásadný význam, pretože to dáva ľuďom pocit spravodlivosti.
Kto je pre grécky ľud najväčší spojenec a najväčší nepriateľ v Európe?
Verím, že existuje obrovská priepasť informácií o tom, čo sa presne deje v Grécku a ako pokračuje plnenie ozdravného programu. Do značnej miery si ľudia v zahraničí myslia, že v Grécku sa nič nedeje, že iba dostávame peniaze od daňových poplatníkov a stále nič nerobíme. To samozrejme, prispieva k rozšírenej populistickej rétorike zo strany nezodpovedných politikov, ktorá rozšírila nacionalizmus v Európe. Európski daňoví poplatníci zabudli, že Grécko dostalo pôžičky od svojich európskych partnerov a nie nenávratné dotácie. Gréci si neuvedomovali pozitívne dôsledky úsporného programu a bránili sa akýmkoľvek zmenám. Chýba nám, ako hovoríme, „vlastníctvo programu“, ktorý je kľúčovým parametrom pre úspech reforiem. Faktom zostáva, že Grécko je druhá najrýchlejšie sa meniaca ekonomika eurozóny. Krajina navyše dosiahla ročné tempo fiškálnej konsolidácie v priemere 4,2 % HDP, čo je najvyššie tempo v rozvinutom svete v posledných desaťročiach. S ohľadom na túto informačnú medzeru, ktorá je zrejmá tu aj v zahraničí, by som povedal, že naším najväčším spojencom sú európske inštitúcie s vyhliadkou veľkej politickej a ekonomickej únie, zatiaľ čo najväčším nepriateľom je populizmus, nacionalizmus a neschopnosť Grékov uvedomiť si, že nastal čas na zmenu.
Nicholas Ventouris
Foundation for Economic and Industrial Research (IOBE)