Deň D je tu. Nastať môžu tri scenáre

Posledné informácie o budúcnosti spoločnej európskej meny – eura sú viac ako znepokojujúce. Dôvodom je rozkol medzi menovou autoritou eurozóny - ECB (Európskou centrálnou bankou) a politickou špičkou Európy o budúcnosti riešenia fiškálnej krízy. ECB svojimi komentármi stále naznačuje, že nemôže suplovať fiškálne kroky politikov a jednotlivých vlád. Na druhej strane európski politici jej nedávajú na výber a ECB ako „sám vojak v poli“ niekedy až tragikomicky prijíma opatrenia na naťahovanie prípadnej euroagónie. Práve politické rozkoly medzi európskym severom a juhom vedú k prípadnej možnosti rozpadu súčasnej eurozóny a vznik nového menového usporiadania v Európe. Eurozóne klope smrť na dvere, jediná kto tieto dvere ešte podopiera je ECB vedomá si svojho posledného výkriku do tmy ak sa jej to nepodarí ustáť.

ECB sa až príliš často obracia na pomoc k politickému spektru európskych politikov, ktorí však nedokážu nájsť silnejší a razantnejší konsenzus medzi sebou. Dôvod je prozaický neochota rizikového európskeho juhu pristúpiť na relevanté úsporné opatrenia, ktoré by vyslali signál investorom o ochote racionalizácie verejných financií. I keď pojem racionalizácia verejných financií pri južanskej mentalite je skôr utópia, ale bez nej eurozóna neprekročí svoj vlastný tieň.

Práve zajtra dopoludnia by nemecký ústavný súd mal rozhodnúť o trvalom eurovale (ESM). Nemci riešia svoju suverenitu, keďže prípadný súhlas s eurovalom by znamenal stratu nad svojou fiškálnou suverenitou. Zmluva o ESM totiž jasne hovorí, že v prípade rozhodnutia výkonného orgánu ESM sú štáty povinné na požiadanie navršovať svoje finančné príspevky. Nemci sa tak obávajú svojej fiškálnej suverenity, keďže najväčší finančný podiel zdrojov v ESM majú zatiahnuť práve oni. Na druhej strane sa v úplnej tichosti rieši výsledok rozhodnutia fiškálneho paktu o deficite verejných financií pod 3% a ich záväznosť pre Nemecko. Práve stredajšie rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o ESM a fiškálnom pakte v nemeckých právnych normách môže byť politickou podporou pre kroky ECB prijímané v poslednom období, respektíve ich odmietnutím nemeckou stranou.

Neočakávame, že nemecký ústavný súd by sa výraznejšie postavil voči permanentnému eurovalu ESM, ale... Práve vsunutie niekoľkých zaujímavých podmienených „ale“ bude jazýčkom na váhach pre nemecký súhlas. Nemecké požiadavky môžu smerovať k maximálnemu možnému rozsahu garancií za iné krajiny alebo právo veta pre nemecký parlament pri poskytovaní pomoci cez ESM. Prípadne ak nemecký ústavný súd označí ESM a fiškálny pakt za maximálny možný strop súčasnej integrácie, bude ďalšie fázy európskej integrácie podmieňovať referendom alebo zmenou nemeckej ústavy. Takže schválenie ESM bude najdôležitejšie v detailoch, ktoré môžu priniesť do budúcnosti „nástražné míny“ pri potrebe rýchleho konania.
Práve dodatočné podmienky pri realizácii ESM by mohli byť nemeckou tvrdou odpoveďou za nemecký knokaut v ECB. Posledný schválený program ECB pre neobmedzený nákup rizikového dlhu sa stretol so silným nemeckým odporom vnútri ECB a nemecká strana bola zásadne proti. Čiže by bolo logickým vyústením, že prípadné hrozby neobmedzeného nákupu rizikového dlhu zo strany ECB, by si nemecká strana chcela poistiť „nášľapnými mínami“ pre ubrzdenie bezbrehého tlačenia eura do obehu cez ESM.

Streda tak naznačí nemecké rozpoloženie v eurozóne. V podstate existujú iba tri možné scenáre zajtrajšieho výsledku.

• Po prvé jasné nemecké „ÁNO“ bez dodatočných podmienok, čo by dalo výraznú váhu pre budúce kroky i ECB. Bol by to jasný signál nemeckej strany pre silnejšiu integráciu v Európe. Výsledkom by bol krátkodobý pokles rizika na euroaktívach a čas takto získaný by sa mal využiť na prípadné „donútenie“ k razantnejším úspornejším krokom rizikových fiškálnych hriešnikov z eurozóny.
• Druhý scenár je „ÁNO, ALE...“, kedy nemecká strana si vedomá možných rizikových následkov sa poistí do blízkej budúcnosti, aby si prípadne vytvorila precedens pre záchrannú brzdu a vystúpenie z rútiaceho sa európskeho fiškálneho vlaku záhuby. Tento krok by bol vnímaný rizikovo a naznačoval by možnosti spustenia rezervného nemeckého plánu pre eurozónu.
• Tretí scenár v podobe nemeckého „NIE“ znamená jasnou rečou vo všetkých jazykoch blížiaci sa koniec súčasnej podoby eurozóny. Nemci by tak aktivovali rezervný plán skôr, ako sa očakávalo a výhľad dvojrýchlostnej menovej eurozóny alebo výraznejšieho štiepenia by začal naberať na realite. Nemecké „NIE“ by okamžite nepochovalo eurozónu, kedy kroky ECB a financovanie cez dočasný euroval (EFSF) by tlmili riziko, ale budúcnosť eurozóny by bola ešte viac zahmlená ako na začiatku tohto príspevku.