Najväčším nepriateľom špekulanta je...

Jedna z najčastejších otázok, ktorú si návštevníci našich seminárov kladú, je, či pre úspech na finančných trhoch vlastne vôbec potrebujú ekonomické vzdelanie. Prípadne, či ich šance vylepší detailná znalosť fundamentálnej, alebo skôr technickej analýzy. Osobne sa prikláňam k názoru, že istý akademický základ je pre úspešné fungovanie v ktoromkoľvek odbore ľudského konania nevyhnutný, niekde viac a inde zase menej. Serióznym záujemcom o finančné trhy však z celého srdca odporúčam ešte niečo - jeden alebo dva semestre všeobecnej psychológie. Nemožno totiž poprieť, že akokoľvek rýchle, dokonalé a potenciálne neomylné sú súčasné obchodné systémy, na ich začiatku a konci je vždy človek ...

Aj preto, a nielen preto, by si mal špekulant uvedomiť, že jeho najväčší nepriateľ nie je inflácia, Fed alebo nejaký "tvorca trhu" kdesi v Londýne, ale 1,5 kilogramu tkaniva pohodlne usadené v jeho hlave. Jednoducho povedané - jeho mozog. Na účely tohto textu sa musím dopustiť istého zjednodušenia, ale možno by vás zaujímalo, že v skutočnosti nemáte jeden, ale tri mozgy a ich vzájomná interakcia (prípadne jej absencia) dokáže narobiť peknú paseku.

To, čo vidíte vyššie, je schematický nákres ľudského mozgu v bočnom pohľade. Delí sa na už spomínané tri časti: a) mozog plazov (Reptilian), b) emočný / limbický mozog (Limbic system) a c) Neokortex (Neo-cortex). Aká "stará" je každá z týchto častí a čo pre nás naozaj robí?

Mozog plazov (Reptilian) je najstarší a najhlbšie uložený mozog, ktorý máme spoločný so všetkými zvieratami, od pravekých plazov až k dnešným ľuďom. Vyvíjal sa posledných 100 miliónov rokov (!!!) a máme ho umiestnený na vrchole chrbtice. Jeho primárnou funkciou je starať sa o telo a udržiavať ho v bezpečí. K jeho aktivácii dochádza v okamihu, keď cítime strach a on reaguje automaticky (a okamžite) vzorcom bojuj, uteč, alebo totálnym strnutím na mieste. Mozog plazov je preto užitočný pri okamžitej reakcii. Jeho sila a dar je schopnosť viesť nás rýchlo do akcie v reakcii na nejaký stimul. Vďaka nemu odtiahneme ruku blížiacu sa k horúcej platni ešte skôr, než si vedome všimneme, že je naozaj horúca. Mozog plazov by sme tak mohli prekrtiť na "pud sebazáchovy" alebo "inštinkty".

Emočný / limbický mozog (Limbic system) je vývojovo druhá najmladšia časť ľudského mozgu a ako "rukavica" obopínajúca mozog plazov. Ide o časť mozgu, ktorú človek zdieľa so všetkými cicavcami a ktorá im dodáva emočný život. Jeho vývoj začal s koncom obdobia dinosaurov a dosahuje tak úctyhodného veku minimálne 50 miliónov rokov. Jeho štruktúra a funkcia robí zo všetkých vyšších cicavcov (mačky, psy, slony) našich evolučných bratrancov a sesternice, jeho úloha a zručnosť je však primárne dvojaká. Tá prvá je prenos poučenia z minulosti do prítomnej chvíle, bez nejakého väčšieho uvažovania o budúcnosti alebo dlhodobých následkoch. Tá druhá je vytrvalá snaha uprednostňovať status quo, t.j. veci, ktoré zostávajú rovnaké. Prenesene sa dá povedať, že sa snaží podporovať vyskúšané a osvedčené návyky a zručnosti, ktoré nijako neohrozujú "svorku" alebo "rodinu". Určite poznáte ten tichý hlas, ktorý sa vás snaží brzdiť v okamihu, keď chcete vyskúšať niečo nové, neznáme a potenciálne nebezpečné (no súčasne vzrušujúce) ... tak to je on.

Neokortex (Neo-cortex) je síce z pohľadu objemu najväčší, súčasne však najmladší. Obsahuje 16 triliónov nervových spojení a svojou rýchlosťou a schopnosťou spracovávať informácie je 1000x rýchlejšie, než emočný mozog. Napriek tomu je len 2-2,5 milióna rokov starý. Jeho primárnou úlohou je vizualizovať, sústrediť sa na budúcnosť, pomôcť dosiahnuť stanovené ciele - ide tak o jedinú časť mozgu, ktorá sa nebabrá v minulosti, ale pozerá sa vpred. Na rozdiel od emočného mozgu navyše Neokortex nepôsobí asociatívne (t.j. neprenáša minulé udalosti na súčasnosť), ale naopak disociatívne - všetko sa deje akoby z pohľadu niekoho iného a umožňuje nám to logicky a pragmaticky uvažovať. Tento prostý fakt znižuje emočný náboj spojený s danou udalosťou a umožňuje úplne iné typy myšlienkových pochodov.

Prečo celý ten zložitý úvod? Pravdepodobne sa zhodneme, že špekulovanie na finančných trhoch by mala byť činnosť výsostne racionálna, logická a pragmatická. Súčasne je z vyššie uvedeného zrejmé, že symbióza dvoch častí mozgu - pre racionálnu analýzu udalostí úplne nevhodných (t.j. mozgu plazov a emočného mozgu) - je z pohľadu dĺžky ich biologického vývoja oveľa silnejší, než by sa na prvý pohľad zdalo. Na účely logické a emóciami nezaťažené analýzy udalostí je oveľa lepšie vybavený neokortex, ten však so zvyškom mozgu spolupracuje násobne kratší čas a jeho vplyv na rozhodovanie je tak oveľa menší. Stačí si spomenúť na dve typické udalosti, ktoré nepochybne stretli každého investora:

• Trhy idú dramaticky dole. Cena vami držaných akcií klesá o 5, 10 alebo 15% a pritom je jasné, že nejde o pohyb priamo naviazaný na vývoj hospodárenia danej firmy, proste "len" oslabujú trhy. Na myseľ sa vám však začnú vkrádať myšlienky v zmysle "čo by, keby". Začnete si maľovať - ​​na základe minulých skúseností - tie najčernejšie scenáre možného ďalšieho vývoja a aj keď niekde hlboko tušíte, že by ste mali akcie v takom okamihu skôr nakupovať, podáte v záujme "minimalizácie straty" predajný príkaz. Chvíľu potom sa trh skutočne obráti ...
• Kedysi v minulosti sa vám stalo, že ste sa pokúsili vašu pozíciu ochrániť pred negatívnym vývojom podaním dlhodobého stop-loss alebo stop-limit pokynu. V priebehu času sa tento pokyn zrealizoval, vaša pozícia bola predaná, trh korigoval nahor a vy ste boli "bez pozície". Táto nijako významná a pomerne častá udalosť vo vás však zakotví asociáciu, že dávať stop-loss je "nevýhodné", pretože vás to kedysi v minulosti "stálo peniaze". Prídu však volatilné obdobia ako posledné 2-3 mesiace a vy, namiesto logického a pragmatického rozhodnutia stop-loss znovu dať a chrániť tak svoje portfólio, na tento naskrz užitočný nástroj rezignujete a vo svetle kedysi utrpenej straty (úplne cítite, ako vám vtedy bolo) necháte portfólio nekryté. Netreba dodávať, že udalosti zo začiatku augusta tohto roka vyššie uvedený myšlienkový proces v mnohých ohľadoch mnohých špekulantov osviežili ... k ich vlastnej škode.

Odpoveď na otázku položenú v nadpise je tak veľmi jednoduchá - najväčší nepriateľ špekulanta je on sám, resp. jeho mozog. Dobrou správou však je, že dlhodobým a vytrvalým tréningom možno mozog pomerne slušne ovládnuť a vyššie uvedený zádrhel do značnej miery eliminovať. Stojí to síce nemálo námahy, ale oplatí sa to...