Na recesii vo vyspelých ekonomikách v rokoch 2008 a 2009 by nebolo nič zvláštne, ak by nasledovalo zodpovedajúce oživenie ekonomickej aktivity. Vývoj v posledných mesiacoch však naznačuje, že svetová ekonomika, a najmä vyspelé krajiny, čelia hlbokej štrukturálnej kríze doterajšieho rastového modelu. Viaceré krajiny EÚ sa v krátkom čase vrátili späť do stavu recesie (okrem iných Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko) a ekonomický rast USA spomalil na chudobných 1,5%. A na vine rozhodne nie je len prebiehajúca dlhová kríza.
Konštatovanie štrukturálnej krízy vyspelých ekonomík môžeme oprieť napríklad o zhodnotenie perspektív hlavných komponentov agregátneho dopytu (t. j. HDP) – konečnú spotrebu domácností (C), investície podnikateľských subjektov (I), spotrebu verejného sektora (G) a čistý export (NX). Spotreba domácností je už dlhšie stláčaná pôsobením viacerých faktorov.
Jedným z najdôležitejších je pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť vo vyspelých ekonomikách (v eurozóne neustále rastie, v USA sa ustálila na 8,2%, t. j. vysoko nad rovnovážnou úrovňou okolo 5%) spojená so stagnáciou a v niektorých rokoch aj prepadom reálnych miezd. Domácnosti tiež na finančnú krízu logicky zareagovali čiastočným ústupom od doterajšieho enormného dlhového financovania spotreby a vo väčšej miere sa zameriavajú na tvorbu úspor, či splácanie dlhov z minulosti (pozri graf č. 1).
Graf č. 1: Podiel úspor na disponibilnom príjme domácností
Prameň: OECD Economic Outlook No. 91
Pozn: p – prognóza OECE
Je tiež zrejmé, že spotreba domácností, resp. ich životná úroveň, je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo negatívne ovplyvňovaná procesmi liberalizácie svetového obchodu a rastúcej úlohy finančného trhu, pričom tieto procesy začali už niekoľko desaťročí pred vypuknutím súčasnej krízy. Imperatív maximalizácie zisku a vyplácaných dividend vedie väčšie podnikateľské subjekty obchodované na burze k presúvaniu prevádzok do oblastí s nižšími mzdovými nákladmi a vytváraním podobného tlaku na svojich dodávateľov. Európsky či americký spotrebiteľ síce kupuje lacnejšie produkty, ale tým zároveň likviduje pracovné miesta vo svojej komunite. Niekdajšie svetové priemyselné bašty sa tak postupne mienia na „mestá duchov“, v lepšom prípade centrá služieb.
Roztváranie nožníc medzi vývojom reálnych miezd a spotrebným apetítom domácností bolo donedávna riešené prostredníctvom rastu dlhu domácností, a čiastočne aj verejnej správy (nahrádzanie súkromného dopytu verejnými zákazkami). Návrat kľúčovej úlohy dlhového financovania pri raste konečnej spotreby je však v najbližších rokoch málo pravdepodobný (domácnosti), resp. vylúčený (verejná správa).
Pri stagnácii či poklese domáceho dopytu je jedinou možnosťou ekonomického rastu krajiny pozitívny príspevok čistého exortu. V globálnej ekonomike v posledných rokoch zohrávala úlohu „spotrebiteľa poslednej inštancie“ najmä Čína a priľahlé krajiny regiónu. V prvom polroku 2012 sa však čínsky spotrebný apetít výrazne spomalil. Medziročný rast reálneho HDP v druhom štvrťroku spomalil na 7,6% (oproti 9,5% v rovnakom období 2011). Zároveň sa výrazné spomalenie prejavilo aj v zahraničnom obchode Číny, kedy v prvom polroku 2012 rástol celkový dovoz tovarov a služieb tejto krajiny medziročne len o 6,6%. Okrem roku globálnej recesie (2009) to bol za prvý polrok najnižší prírastok dovozu Číny od roku 1998. Na slabší ako očakávaný vývoj tržieb v Číne v rámci prebiehajúcej výsledkovej sezóny tiež upozornili viaceré globálne korporácie (napr. Siemens, Caterpillar, BASF, Hitachi, United Technologies, a i.).
Graf č. 2: Dovoz Číny za posledných 10 rokov (tovary a služby)
Prameň: Thomson Reuters
V prostredí stagnácie dopytu na domácom trhu, spomaľovaní rastu exportných trhov a dlhodobého výhľadu extrémne nízkych úrokových sadzieb sa s výraznejšou akceleráciou investícií nebudú ponáhľať ani podnikateľské subjekty. Navyše, z pohľadu podnikových investícií nevyznieva príliš priaznivo aktuálna skúsenosť spoločnosti Facebook, ktorá nedávno zverejnila hospodárske výsledky za druhý štvrťrok. V dôsledku vysokých investícií do nových produktov spoločnosť vykázala relatívne slabý zisk 12 US centov na akciu (čo pri vtedajšej cene akcie okolo 30 USD znamená skutočne nepriaznivý podiel P/E), čo malo za následok prepad ceny ceny akcií spoločnosti o 31%.
Svet teda zúfalo potrebuje nové impulzy k obnoveniu prosperity z posledných dvoch dekád. Je možné, že k naštartovaniu ekonomického rastu v konečnom dôsledku prispeje extrémne uvoľnená menová politika centrálnych bánk. Takmer určite to však nebude prostredníctvom tradičného kanála menovej politiky (nízke úroky – rast úveru – rast spotreby a investícií). Je totiž pravdepodobné, že ekonomické subjekty sa aj naďalej budú zameriavať na konsolidáciu svojich bilancií a znižovanie dlhovej páky. V dlhšom časovom horizonte do úvahy pripadá skôr scenár, že nulové úročenie hlavných svetových mien vyženie ceny energetických komodít dostatočne vysoko na to, aby sa urýchlil výskum využitia alternatívnych zdrojov energie.
Miloš Hofreiteranalytik RITRO Invest |