K bohatstvu môžete prísť aj na úkor iných

Investori aj špekulanti majú tiež svoju klasifikáciu. Je takmer isté, že veľa z vás sa "nájde" hneď v niekoľkých kategóriách naraz a niektorí naopak vôbec v žiadnej. To však na platnosti uvedených kategórií nič nemení. Ľudí nemožno jednoducho zaškatuľkovať, a ako hovorí jeden môj kamarát - "Život je farebný a pestrý a je zbytočné sa tomu brániť".

Tvrdí sa, že ľudia sa delia na dve skupiny. Tá prvá vždy delí ľudí na dve skupiny a tá druhá nie. Prvý koncept delenia investorov spoľahlivo spadá to kategórie "delí ľudí na dve skupiny" - na investorov pasívnych a investorov aktívnych. Jeho autorom je Marilyn MacGruder Barnewall a svetlo sveta uzrel v roku 1987.

Pasívni investori sú jedinci, ktorí k svojmu bohatstvu prišli, čuduj sa svete, pasívnou cestou. Finančné prostriedky zdedili, získali ich počas svojej profesionálnej kariéry alebo tým, že riskovali peniaze niekoho iného. Pre týchto investorov je bezpečie, v porovnaní s výnosom, oveľa významnejšou veličinou. Je spoľahlivo dokázané, že určité typy profesií v sebe zahŕňajú oveľa viac pasívnych investorov - sú to často lekári, výkonní pracovníci v korporátnej sfére, právnici alebo firemní účtovníci. Primárnym dôvodom tohto stavu je, že ľudia v týchto profesiách len zriedka disponovali väčšími finančnými prostriedkami hneď od začiatku ich kariéry. Veľmi často sa museli "uskromniť", aby boli schopní zaplatiť študentské pôžičky resp. financovať ďalšie vzdelávanie. Ani posun v kariére a vyššie platové ohodnotenie ich potom nezbavili akejsi podvedomej obavy zo straty peňazí a preto tento typ investorov zostáva vždy na "bezpečnej strane".

Pasívni investori však na druhej strane predstavujú požehnanie pre akéhokoľvek finančného poradcu či bankára. Majú totiž tendenciu bezmedzne veriť takému profesionálovi a prenechávajú v jeho rukách nemalú časť svojich finančných záležitostí. Vzhľadom na ich vysokú averziu k riziku preferujú diverzifikované portfóliá, zložené z investícií do reputabilných spoločností a kvalitných finančných produktov. Negatívom je, že sa často môžu paradoxne pripraviť o potenciálne výnosné investície - ak si vštepia, že daná možnosť je rizikovejšia, než v skutočnosti naozaj je. Takýto typ investora sa nadmerne spolieha na dobrozdanie priateľov a známych, len málokedy urobí prvý krok a slovo kontrarián je pre neho úplne neznáme. Vo svojom investičnom rozhodovaní má tendenciu nasledovať stádo a ísť "s trendom".

Aktívni investori sú naopak jedinci, ktorí k svojmu majetku prišli vďaka aktívnej participácii svojej vlastnej osoby a svojich schopností. Ich predchádzajúce životné skúsenosti a miera vlastnej angažovanosti im umožňujú brať na seba oveľa väčšie riziko aj v oblasti investícií. Ich tolerancia k investičnému riziku je nastavená pomerne vysoko, naopak potreba bezpečia leží všeobecne veľmi nízko. Ich prirodzená túžba "byť pri veci" ich vedie k tendenciu aktívne zasahovať do investičného procesu, analyzovať jednotlivé investičné príležitosti, často na veľmi podrobné úrovne. Ich potreba kontroly a "zapojenia do procesu" je výsledkom vysokej viery v seba samého a v ich vlastné schopnosti. Akonáhle však dôjdu k názoru, že im kontrola uniká medzi prstami, dôjde k náhlemu prepadu tolerancie k riziku. Takýto typ investora totiž verí, že jeho vlastná aktívna participácia v skutočnosti znižuje mieru podstupovaného nebezpečenstva. Kým pasívni investori sú pre svojho finančného poradcu požehnaním, u aktívnych klientov je to presne naopak. Takýto klient svojho bankára takmer nenechá pracovať a neustále ho "vyrušuje" svojimi otázkami a pripomienkami. Hovorili sme, že existujú typické profesie, kde zvyčajne nájdete viac investorov jedného alebo druhého typu. V prípade aktívnych investorov ich hľadajte najmä medzi vlastníkmi menších alebo stredných firiem, ktorí svoj biznis postavili od piky a nezískali finančné prostriedky napríklad z dedičstva. Ďalej ich nájdete medzi chirurgmi, nezávislými právnikmi a účtovnými poradcami či medzi podnikateľmi "na voľnej nohe".

Aktívni investori sa budú veľmi pravdepodobne osobne zapájať do riadenia ich finančných záležitostí a často budú názoru, že o tejto oblasti vedia viac, než ich finančný poradca. Len neradi delegujú právomoc riadiť alebo aspoň ovplyvňovať tú časť ich portfólia, o ktoré toho podľa ich vlastného názoru vedia dosť, resp. kde v minulosti zaznamenali nejaké úspechy. Na druhej strane sa oproti pasívnym investorom často správajú ako kontrariáni a nemajú potrebu širokej diverzifikácie. S pribúdajúcim vekom sa ich potreba konštantného dohľadu nad portfóliom znižuje, rastie naopak ich dôvera vo svojej finančných poradcov a nezriedka sa postupne presúvajú do kolónky "pasívny investor".