Grécku bude treba odpustiť ešte veľa

Všetci vieme, že situácia v Grécku má stále od dobrej ďaleko. Mohli by ste však porovnať súčasný stav ekonomiky teraz a spred roka? Badať tam aspoň nejaký pozitívny trend? Grécky minister financií totiž opakovane vyhlasuje, že to najhoršie má už krajina za sebou.
Ak si mám všímať pozitíva, tak krajine sa zatiaľ podarilo vyhnúť sa najhoršiemu scenáru. Urobila pokrok v štrukturálnych reformách - hoci ich implementácia bola stále len čiastková - a dosiahla výrazné zníženie primárneho fiškálneho deficitu a deficitu platobnej bilancie. Podľa MMF sa medzera medzi konkurencieschopnosťou Grécka a zvyškom eurozóny - vyjadrená jednotkou nákladov na prácu - znížila od roku 2010 až o dve tretiny.

To všetko viedlo k ďalšiemu pozitívnemu vývoju - únia zaujala voči programu šetrenia v Grécku flexibilnejšie stanovisko, ratingovka Fitch krajine zvýšila úverové hodnotenie a dôvera gréckeho biznisu v ekonomiku krajiny je momentálne takmer na päťročným maximách.

Situácia je však stále ďaleko od dobrej a riziká ostávajú stále vysoké. Hospodárske vyhliadky sú totiž stále pomerne temné. Za posledných päť rokov sa HDP prepadlo o 23 percent, čo v každej existujúcej ekonomickej definícii spĺňa kritériá depresie, nezamestnanosť láme rekordy a zdá sa, že ekonomika v tejto depresii ostane ešte dlhý čas.

Medzinárodný menový fond pred časom priznal, že Trojka urobila v Grécku "niekoľko veľmi vážnych pochybení". Ktoré sú podľa vás tie najvážnejšie? Myslíte si, že práve jej program prispel k ešte väčšiemu duseniu už aj tak kolabujúcej ekonomiky?
Je nevyvrátiteľným faktom, že Grécko si musí vyriešiť situáciu vo svojich verejných financiách, a preto muselo uťahovať svoju fiškálnu politiku. Napriek tomu si myslím, že smerom ku krajine sme od Trojky videli až príliš veľa sústreďovania sa na znižovanie rozpočtových výdavkov a naopak, príliš málo tlaku na reformy vo verejnom sektore a ďalšie reformy zamerané na zlepšenie výkonnosti ekonomiky. Zo spätného pohľadu si navyše myslím, že reštrukturalizácia dlhu mala prebehnúť skôr.

Slovensko je jednou z krajín participujúcich na financovaní štruktúr trvalého eurovalu, teda ESM. Aké veľké sú riziká, že Grécko nakoniec svoj dlh Európe nesplatí?
Podľa mňa existuje veľmi veľká pravdepodobnosť, že Grécko bude potrebovať ďalšie odpustenie dlhu. Jeho verejný dlh totiž nie je udržateľný ani pri optimistických prognózach. Za situácie, že väčšina tohto dlhu pochádza od verejného sektora - ECB, EÚ a MMF - a dlhopisy v súkromnom sektore sú vydávané pod právnym systémom inej krajiny očakávam, že tento ďalší haircut bude musieť byť urobený z gréckych oficiálnych úverov. Naznačil to aj šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem, podľa ktorého Grécku môže Európa časť dlhov odpustiť, ak bude plniť ciele programu, pričom o tomto kroku sa bude diskutovať pravdepodobne v roku 2014.

Neúspešná privatizácia štátnej plynárenskej spoločnosti DEPA, škandály okolo štátnej televízie. Akým najväčším výzvam bude musieť Grécko čeliť v krátkodobom a strednodobom horizonte?
Tých rizík je niekoľko. Politická situácia je stále krehká, odchod strany DIMAR necháva vládu v zraniteľnej pozícii, ktorá sa môže naplno odhaliť pri hlasovaniach v parlamente o nepopulárnych opatreniach. V takýchto otázkach sa koalícia totiž nebude môcť spoľahnúť ani o hlasy strany PASOK, ani DIMAR. Slabšia pozícia vlády v parlamente jej sťaží aj implementáciu už prijatých šetriacich opatrení a reforiem, medzi nimi aj zefektívnenie verejného sektora. Grécko sa dostane pod väčší tlak zo strany Trojky, aby sa predišlo politickej krízy a meškaniu dohodnutých reforiem.

Ak krajina v tomto zlyhá, môže to viesť k oneskoreniu, či dokonca úplnému zablokovaniu životne dôležitých záchranných fondov, ktoré krajina potrebuje, aby sa udržala nad vodou. Existuje zároveň aj veľká pravdepodobnosť, že Grécko bude musieť čeliť obrovskému výpadku vo financovaní, keďže súčasný program záchrany vyprší v roku 2015. Podľa minulomesačného reportu zverejnenom Európskou komisiou môže byť táto medzera vo financovaní vo výške až 1,8% gréckeho HDP v roku 2015 a 2,2% v roku 2016.

Rizikom je aj pravdepodobnosť, že banky budú potrebovať ďalší kapitál, ak sa ekonomická situácia bude ďalej zhoršovať. Ako ste spomenuli, progres v privatizačnom pláne takisto sklamal. Podľa dohody s veriteľmi totiž musí Grécko len tento rok z predaja štátneho majetku získať 2,6 miliardy eur. Tento cieľ bude však len veľmi ťažké splniť po tom, ako plán na predaj štátnej plynárenskej spoločnosti úplne skolaboval a vytvoril tak 800-miliónovú dieru v pláne na privatizáciu tento rok.