Či už patríte do prvej či druhej skupiny, je potrebné si uvedomiť, že cenné papiere predstavujú len finančný nástroj na dosahovanie investičných cieľov a oveľa významnejšia je filozofia investovania a manažment osobných resp. životných financií jednotlivca.
Nezabúdajte na základy
Často krát sa tak zabúda na základnú ekonomickú poučku, ktorej cieľom by mala byť cesta ku finančnej nezávislosti, finančnej slobode, k vyššiemu životnému štandardu. Túto elementárnu avšak veľmi užitočnú poučku, ekonomický vzorec, majú ľudia tendenciu ignorovať. Finančné správanie súčasnej spoločnosti je dosť krátkozraké, priam prahne po majetku, peniazoch, moci. Je možné hovoriť o akejsi prehnanej ziskuchtivosti či dychtivosti po zbohatnutí. Ľudia si však neuvedomujú, že zvyšovanie životnej úrovne, hodnoty majetku a aktív je pomalý proces. Na trhu exituje mnoho podnikavcov, ktorí využívajú práve tento psychologický moment, snahu po rýchlom zbohatnutí, a ponúkajú tak na to „zaručený recept“. Skutočnosť je však odlišná. Dlhodobosť sa vypláca, peniaze majú rady a priam vyžadujú čas. Preto nekompromisne platí ekonomický vzorec manažmentu životných financií o príjme, tvorbe majetku a jeho zveľaďovaní.
Príjmová premenná ja priamo závislá na jednotlivcovi. Tvorba majetku zväčša závisí od finančnej disciplíny a jeho zveľaďovanie nielen od investičných možností, príležitostí ale aj od ponuky a dostupnosti finančných nástrojov. Pod investičnými možnosťami verejnosť predstavuje primárne vkladové produkty bánk. V súčasnom období má však klient aj o mnoho progresívnejšie možnosti investovania, napríklad prostredníctvom cenných papierov. Túto možnosť investovania u nás využíva zatiaľ len málo investorov, čo je však dosť pochopiteľné vzhľadom na dlhodobú absenciu investičnej kultúry, čo je v podstate detská choroba každej postkomunistickej krajiny.
Cenný papier je vo svojej podstate progresívny finančný nástroj, nositeľ právneho nároku, vyjadrujúci určitú peňažnú hodnotu. Ich kategorizácia je rôznorodá, podľa typu zvoleného parametra. Najvyššiu mieru údivu a nízkej akceptácie predstavuje skutočnosť, že kedysi štandardné listinné cenné papiere predstavujú už len veľmi malú časť. Drvivá väčšina cenných papierov je dostupná v zaknihovanej teda v elektronickej podobe a je generovaná v centrálnom depozitári cenných papierov. Ďalšia kategorizácia, ktorá, v ktorej je možné badať nižšiu orientáciu investorskej verejnosti, je členenie z hľadiska prevoditeľnosti. Cenný papier na doručiteľa oprávňuje jeho vlastníka požadovať plnenie záväzkov, ktoré z neho vyplývajú. Prevádzajú sa zväčša jednoduchým odovzdaním alebo prevodom na účte. Cenný papier na meno znie na určitú menovite uvedenú osobu, ktorá je oprávnená uplatniť všetky práva plynúce z povahy vlastníctva cenného papiera.
Ušité na mieru
Členenie cenných papierov podľa ich druhu je veľmi náročné a zdĺhavé. Exituje veľké množstvo kritérií, podľa ktorých je ich možné typovo rozdeliť. Tu sa však natíska priestor na otázku, ktorý cenný papier ideálny ? Na túto otázku však nie je pochopiteľne možné jednoznačne odpovedať. Je však možné uviesť niekoľko prípadov, kedy je a v akom prípade je cenný papier pre klienta najvhodnejší. Primárnym predpokladom je tzv. čo najvyššie rezíduum medzi vlastnosťami a parametrami cenného papiera a klientskym investičným profilom. Čím vyšší je pomyslený percentuálny prienik, tým viac môžeme hovoriť o vhodnosti, primeranosti. Cenný papier, ako finančný nástroj, by tak mal čo najviac kopírovať klientove finančné potreby ako potenciál zhodnotenia, dostupnosť investície v podobe primeranej miery likvidity, čí sa zhodovať s klientom artikulovanou akceptáciou potenciálneho investičného rizika. Nemenej dôležitá je aj čo najvyššia zhoda investičných horizontov cenného papiera a investorského časového pohľadu. V prípade dodržania týchto elementárnych princípov, je tak možné nasledovať optimálnu formu a druh investovania prostredníctvom cenných papierov u konkrétneho investora.
Vzhľadom na aktuálny trhový kontext je možné predostrieť názor, že tuzemským retailovým investorom sa blýska na lepšie časy. Okrem doteraz známeho a využívaného spôsobu kolektívneho investovania sa nám na Slovensku začína postupne oživovať akciový trh. Nekompromisným dôkazom sú hodnoty plynúce z komparácie. V roku 2009 sa v priebehu prvých sedem mesiacov na bratislavskej burze zobchodovalo 200 tisíc akcií, pričom v rovnakom období tohto roka sa toto číslo približovalo k hodnote sedem miliónov kusov. Percentuálne vyjadrené, došlo tak ku nárastu o takmer 3400 percent. Táto skutočnosť je pripisovaná viacerým faktorom, najdôležitejším z nich je uvedenie nových akciových titulov Tatry Moutain Resorts a Best Hotel Properties, ktoré sa na predmetných objemoch podieľali viac ako 90 percentami. Určitú, významovo dôležitú rolu zohrala aj mediálna podpora a už možno i až nezdravý hlad po obchodovateľných domácich akciových tituloch. Existuje tu totiž zaujímavá paradigma investorského správania, a síce v tom zmysle, že domáci investor má vždy tendenciu preferovať investíciu do tuzemských akciový titulov, v subjektívnom klamlivom dojme o ich lepšej znalosti oproti titulom zahraničným. Pozitívnou správou do budúcnosti však zostáva i naďalej zvažovaná možnosť rozšírenia ponuky o ďalšie nové akciové tituly na bratislavskej burze cenných papierov.
| Michal Šimo sales manager Salve Investments o.c.p.a.s. |