Číňania vystriedali Japonsko na poste najväčšieho zahraničného veriteľa USA. Spojené štáty dlhujú ázijskému obrovi 1,15 bilióna dolárov, v prepočte teda 982 miliárd eur, vyplýva z informácii, ktoré zverejnilo americké ministerstvo financií.
Informácia prichádza v čase zvýšeného ekonomického napätia medzi krajinami. Prezident Donald Trump obvinil Čínu z dumpingových cien viacerých komodít, čím má prispievať k likvidácii amerických spoločností.
Nariadil podrobné preskúmanie čínskych obchodných praktík, na čo Čína pohrozila sankciami a protiopatreniami.
Najväčší zahraniční veritelia USA v júni 2017 (v miliardách dolárov):
Vplyvný Trumpov poradca Steve Bannon uviedol, že obe krajiny sú vo vojne a USA sú pripravené postihnúť Čínu za jej nespravodlivé obchodné praktiky (písali sme tu).
Môže Čína využiť svoju pozíciu najväčšieho amerického veriteľa vo svoj prospech? Ak áno, ako? Aké výhody a nevýhody plynú z toho, že Čína vlastní najväčší objem amerického dlhu?
Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Ronald Ižip, analytik TRIM Broker: "Je veľmi nepravdepodobné, že by sa americké dlhopisy mohli stať nástrojom finančnej vojny. Čína vlastní veľké množstvo týchto dlhopisov, no vlastní ich preto, lebo sú to najlepšie cenné papiere na svete – čo sa týka bezpečia, likvidity a použitia.
Ak by ich začala Čína vypredávať, ich výnosy by vzrástli a stali by sa atraktívnymi pre množstvo iných investorov. Čína síce vlastní až 20 percent amerického dlhu, no ten je do veľkej miery použitý v ich vlastných finančných operáciách a nie je preto možné sa ich rýchlo zbaviť. Americké dlhopisy sú tak nástroj, ktorý poskytuje výhody ako pre USA, tak aj pre Čínu."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Na úvod je potrebné povedať, že od roku 2008 bola takmer celý čas najväčším zahraničným veriteľom USA Čína (celkovo je najväčším veriteľom americkej vlády FED).
Japonsko predbehlo Čínu len na niekoľko mesiacov, keďže v minulom roku Čína kvôli odlivu kapitálu intervenovala na trhoch, aby posilnila svoju menu. A tieto intervencie prebiehali predajom amerických dlhopisov a nákupom domácej meny. Dnes, keď dolár oslabuje, je situácia opačná, Čína predáva vlastnú menu a nakupuje americký dlh, čo jej prinavrátilo prvé miesto v poradí zahraničných veriteľov USA.
Samozrejme, keby sa Čína rozhodla predať v krátkom čase všetky americké dlhopisy, tak by to na trhoch s americkými dlhopismi spôsobilo problém. Avšak len krátkodobý, Čína totiž vlastní len 8 percent z amerických obchodovateľných dlhopisov, svet by nemal mať problém takýto objem absorbovať.
Dvojnásobne to platí v situácii, kedy sa hovorí vo finančnom systéme o nedostatku bezpečných aktív. A aj by bol problém s dopytom, tak by to v konečnom dôsledku skúpila centrálna banka FED, ktorá ich má už teraz vo svojej držbe v porovnaní s Čínou viac ako dvojnásobok.
Čína to však nespraví, americké dlhopisy nakupovala, aby oslabila svoju menu voči doláru a získala tak obchodnú výhodu, pokiaľ by ich totiž predávala, tak by to znamenalo pre čínsku menu prudké posilnenie. A to je posledné, o čo má Čína záujem. Čiže Čína by tým pri svojom aktuálnom exportne orientovanom biznis-modeli poškodila viac sebe ako USA. Čína potrebuje slabšiu menu viac ako potrebujú USA čínsky dopyt po svojom dlhu."
Richard Koza, investičný poradca: "Čína ako veľký veriteľ nič robiť nemôže. Silnejšiu pozíciu majú paradoxne USA. Ak sa USA rozhodnú, že Číne nezaplatia, tak Čína nemôže nič robiť. Platí porekadlo, že ak dlhujete banke milión, má vás banka na háku. Pokiaľ ale dlhujete banke miliardu, máte na háku vy banku. Je to síce zjednodušené, ale je to zhruba tak.
Myslím, že Čína potrebuje USA ako odbytiská pre svoje produkty a preto nebude riskovať obchodnú vojnu. Celkovo je ten vzťah medzi USA a Čínou oveľa zložitejší, ako by sa z pohľadu držania dlhopisov zdalo."
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Ekonomická a finančná výhoda pre Čínu plynie z toho, že ak by sa rozhodla takýto objem dlhopisov začať vo veľkom predávať, malo by to silný tlak na rast výnosov amerických dlhopisov, čo by predražilo obsluhu dlhu a refinancovanie dlhu. Aktuálne by aj Fed mal začať postupne predávať dlhopisy a MBS zo svojej súvahy a ak by začala "ekonomická vojna" medzi USA a Čínou, americký dlhopisový trh by mohol skolabovať. Výnosy by totiž prudko vzrástli. Na tieto dlhopisy sú naviazané aj medzibankové sadzby a stovky miliárd v úrokových derivátoch. Prudký rast amerických vládnych výnosov by mohol spôsobiť obrovskú finančnú paniku a krízu, nakoľko by museli finančné subjekty pokrývať straty na derivátoch a nemali by dostatok kolaterálu.
Myslím však, že k tomu nepríde, nakoľko sa situácia môže vyvíjať podobne ako s Kóreou. Slovné naťahovanie je síce pre trhy a krátkodobú volatilitu zaujímavé, ale dlhodobé následky z neho nevyplynú, pokým sa ten skutok naozaj nestane.
Kurz USD/CNY oslabil od začiatku roka o cca 5 percent, čo by mohlo robiť americké tovary a služby viac konkurencieschopné. Z politického hľadiska to ale vyzerá tak, že nový americký prezident sa snaží hľadať problémy na každej strane, kam sa pozrie a možno by sa mal viac sústrediť aj na domácu politiku."