Ekonomike sa darí, na platoch to musia pocítiť aj zamestnanci, tvrdí premiér Robert Fico. Za pravdu mu dávajú zamestnávatelia, no majú odlišnú predstavu o tom, ako ich dosiahnuť.
Poslanci vládnej strany SMER-SD navrhujú v novele Zákonníka práce viacero príplatkov:
- zvýšenie minimálnej mzdy,
- vyššie príplatky za prácu počas sviatkov,
- vyššie príplatky za prácu počas víkendov,
- vyššie príplatky za prácu v noci.
Zamestnávatelia s touto novelou nesúhlasia, argumentujú tým, že niektoré sektory môže zlikvidovať, spomínali pekárenský a turistický priemysel, do problémov sa môže dostať aj retail. Odhadovaný vplyv týchto opatrení na zamestnávateľov je podľa odhadov Podnikateľskej aliancie Slovenska 647 miliónov eur a v roku 2019 by mal dosiahnuť 1,023 miliardy eur.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) však súhlasí s rastom miezd, podľa prvého viceprezidenta Ľuboša Sirotu by sa na mal na ich raste podieľať aj štát. RÚZ navrhla vlastný sociálny balíček, ktorý by do praxe mohol uviesť štát.
- zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na úroveň budúcoročnej minimálnej mzdy,
- zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody taktiež na úroveň budúcoročnej minimálnej mzdy,
- zavedenie zníženej 10-percentnej DPH na všetky potraviny,
- zavedenie daňovej a odvodovej výnimky na príplatky, ktoré navrhuje štát vo svojom sociálnom balíčku.
Ktoré opatrenia sú pre zamestnancov priaznivejšie? Ktoré im prinesie vyššie čisté mzdy bez toho, aby zamestnávatelia čelili hrozbe skrachovania?
Opýtali sme sa odborníkov, prečítajte si ich odpovede.
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: "Návrhy Republikovej únie zamestnávateľov smerujú k odbremeneniu podnikateľov, čím sa snažia vyhnúť zníženiu konkurencieschopnosti najviac dotknutých firiem. Celkovo hodnotím návrhy RÚZ pozitívne. Zamestnanci by si prilepšili v čistom viac a zamestnávatelia by nemuseli znášať už tak vysoké odvody a dane. V praxi majú ale veľmi malú šancu presadiť sa. Štát totiž potrebuje niekoho, kto vzniknutú dieru v rozpočte zaplatí.
Je jasné, prečo pán premiér nebude s návrhmi podnikateľov súhlasiť. Štátu by z týchto zmien putovalo do kasy oveľa menej, ako presadí ním navrhovanú podobu príplatkov. Treba povedať, že štát by v čase aktuálneho ekonomického rastu mohol hospodáriť tak, aby nepotreboval získať viac aj zo zmeny príplatkov.
Od roku 2013 vláda každoročne vyberie na daniach a odvodoch oproti predchádzajúcemu roku o miliardu až miliardu a pol viac. Navyše, na budúci rok by mal štát vybrať na daniach a odvodoch o 45 percent viac ako v roku 2011. To je dostatočne veľký rast príjmov, aby štát ukázal, že aj on vie samostatne niečo spraviť pre zamestnancov."
Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka: "Pripomienky zamestnávateľov považujem v tomto prípade za oprávnené, nakoľko toto opatrenie sa dotkne všetkých podnikov pracujúcich na zmeny a pri počte takýchto zamestnancov môžu náklady pre firmu byť výrazné. Sama vláda pritom predkladá iné opatrenia, kde robí výnimku v odvodových pravidlách, čím priamo priznáva, že odvody sú problém, buď pri minimálnej mzde alebo pri navrhovanom dobrovoľnom opatrení s 13. a 14. platom.
Aj z hľadiska zamestnancov je výhodnejšie odpustenie odvodov, pretože tie buď priamo alebo nepriamo (resp. aj priamo aj nepriamo) zamestnanci platia vždy. Priamo ako časť hrubej mzdy, ktorá sa im strhne automaticky, a nepriamo ako súčasť nákladov zamestnávateľa, ktorú zaplatí za zamestnanca on.
Z tohto hľadiska aj zo strany zamestnanca aj zo strany zamestnávateľa považujem za vhodnejšie ak by došlo k prípadnému odpusteniu odvodov v prípade, že návrh zvyšovania príplatkov za nočnú prejde."