Najprv to bolo pripustenie podobnosti stavu verejných financií Maďarska ku Grécku začiatkom júna, ktoré podkopali dôveru finančných trhov voči krajine a regiónu (čítajte viac na Kľučky po maďarsky).
Najnovšie je to ukončenie rokovaní Medzinárodného menového fondu a Európskej únie s maďarskou vládou spôsobom, ktorý spochybňuje Maďarsko ako dôveryhodného dlžníka.
Jednoznační víťazi
Vládnucich socialistov Fidesz v parlamentných voľbách doslova prevalcoval. V parlamente získal komfortnú ústavnú väčšinu a hneď v prvých dňoch po voľbách Orbán naznačil, že s jeho nástupom k moci prišiel aj čas robiť poriadok (čítajte viac na Orbi et Urbi). To znamená hlavne upratovanie v rozbujnenom verejnom sektore, kde Orbán plánoval radikálne škrty a zásadné upratovanie vo verejných financiách.
Prínosom novej vlády malo byť zavedenie motivačného daňového systému, ktorý by z Maďarska spravil raj pre investorov v reálnej ekonomike (nie finančných špekulantov) a ktorí by dokázali tápajúcemu hospodárstvu prinavrátiť stratenú kondíciu. Toto všetko sa má udiať v Maďarsku za štyri roky vládnutia Fideszu s voľnými rukami a ústavnou väčšinou v parlamente. K tomuto všetkému má legitímny mandát a všetky prostriedky dostupné nato, aby to vykonal. Dôvodov, prečo to aj napriek tomu nebude jednoduché, je ale viac.
Z výslnia do jamy
Napriek tomu, že v druhej polovici 90. rokov minulého storočia bolo Maďarsko ekonomickou hviezdou strednej a východnej Európy, jeho dnešná ekonomická realita hraničí s pohromou. Dávno sú preč časy Bokrosových liberalizačných reforiem, privatizácie a reštrukturalizácie hospodárstva, ktoré priniesli hospodársku expanziu a rast životnej úrovne.
Rast stimulovaný investíciami a exportom sa za posledné tri roky výrazne spomalil, resp. znížil. Priemerné tempo ekonomického rastu dosahovalo v rokoch 2000-2006 4,3% ročne. Potom však prišli chudobnejšie roky 2007-2008, kedy hospodárstvo rástlo tempom do jedného percenta ročne a v minulom roku dokonca kleslo o -6,3%. V prepočte na obyvateľa sa výška vytvoreného HDP z roku 2009 vrátila o štyri roky naspäť. Dynamika hospodárskej expanzie sa stratila a nedostatok vnútorných zdrojov rastu vláda nahradila nadmernými fiškálnymi impulzmi.
Vysoké výdavky a nízke príjmy vo verejnom sektore viedli k akumulácii dlhu, ktorého výška dosiahla v roku 2009 78,3% HDP - najviac spomedzi všetkých krajín EÚ, ktoré nie sú zároveň členmi menovej únie. Väčší pomer dlhu k veľkosti ekonomiky majú v Európe len Taliani, Gréci a Belgičania.
Hospodársky rast Maďarska však sprevádzala vyššia miera inflácie a teda aj vyššie úrokové sadzby, čo ekonomické subjekty (podniky aj obyvateľstvo) v časoch zhodnocovania forintu motivovalo k čerpaniu úverov v cudzej mene. Ich podiel tvorí asi dve tretiny všetkých úverov a v časoch oslabovania meny sa stáva Achillovou pätou celého hospodárstva.
Pokles výkonnosti maďarskej ekonomiky v rokoch 2007-2008 a zostrenie svetovej hospodárskej krízy vyústil k čerpaniu núdzovej pôžičku od MMF a Bruselu, ktorej čerpanie stojí a padá na fiškálnom ozdravení. Cieľom nových vládcov v Budapešti je však naopak fiškálna stimulácia pridusenej ekonomiky a tá ide nad rámec dohôd s medzinárodnými veriteľmi. Znížiť dane a zatraktívniť tak podnikateľský systém však ekonomike spôsobí krátkodobý výpadok príjmov vo verejných financiách, o čom ale MMF ani bruselskí úradníci nechcú ani počuť. Medzinárodný veriteľ, akým je MMF, sa za roky asistencií krízovým ekonomikám stal lekárom, ktorý dokáže predpisovať len jediný liek.
Koniec rokovaní
Koniec rokovaní misie MMF a EÚ s Maďarskom nie je žiadna katastrofa. Peniaze od fondu krajina čerpala najmä do konca prvej polovice roka 2009 a odvtedy sa financuje priamo z finančného trhu. V rezerve mu ostáva necelých 5,5 miliardy eur z celej úverovej tranže dohodnutej s MMF a EÚ, tieto peniaze však bezprostredne nepotrebuje. Ratingové agentúry Moody’s a Standard & Poor’s síce už minulý piatok zdvihli varovný prst, keď avizovali zmenu ratingu či ratingového výhľadu, títo hráči však na trhu opakovane zlyhali a ich dôveryhodnosť sama osebe trpí.
Konglomerátu finančníkov z MMF a EÚ sa nepáči najmä jednorazová daň na finančné inštitúcie, ktorou chce Orbán prekryť rozpočtový schodok v tomto roku. Sekera vo verejných financiách má podľa dohody dosiahnuť maximálne 3,8% HDP v roku 2010, no Maďarom na naplnenie celoročného plánu stačilo len šesť mesiacov. Dodržať dohodu znamená nájsť alternatívne rozpočtové príjmy a zároveň radikálne okresať výdavky. Len jedno z toho nestačí. Do cesty priamočiaremu plánu sa pletie MMF, ktorého predstavitelia navrhujú prehodnotiť daňový systém a hľadať rezervy inde. Je otázne, ako môže veriteľ dlžníkovi diktovať podmienky ako nasporiť na splácanie dlhov (minimálne sa to ponáša na istú formu finančného kolonializmu). No je dôležité si uvedomiť, že ak Maďarsko deklaruje snahu plne financovať svoje potreby prostredníctvom trhu, vyberá si drahšiu cestu. Peniaze od MMF a EÚ nie sú zadarmo, ale na úrokoch stoja zhruba polovicu toho, čo emisia vládnych dlhopisov.
Čo bude ďalej
Vyzerá to tak, že na vine najnovšieho sporu je rozdielnosť politického nadhľadu. Nový víťaz na maďarskej politickej scéne ukazuje ramená pred regionálnymi voľbami, aby pred domácim elektorátom zahral hru na hrdinu. Presadzuje reformy, o priaznivých účinkoch ktorých je presvedčený a nechce sa nechať zatlačiť do ústrania. Z hľadiska hospodárskeho cyklu to zrejme nie je najlepší čas, no objektívne vzaté – práve na to dostal mandát od voličov. Na druhej strane je tu politika MMF a EÚ, ktorých bezprizorné pridržiavanie sa rozpočtovej doktríny neumožní krajine ďalekosiahlejší a trvalejší hospodársky rozlet. V každom prípade by to bol precedens, umožniť rozpočtovému hriešnikovi beztrestne hrešiť ďalej.
Cesta ukončenia rokovaní či inej formy ultimáta k budovaniu dôvery nepovedie. Nikomu navyše nevyhovuje, aby sa grécky scenár opakoval v strede Európy len kvôli mantre zachovania ziskov finančníkov. Nakoniec pravdepodobne budú musieť odkryť karty obe strany a k dohode dospejú. Hrať hrdinu má pre Orbána zmysel len do októbrových volieb, potom by bolo nerozumné robiť machra s prázdnymi vreckami a už tobôž nie, ak štátna kasa ostane opätovne bez prísunu peňazí z trhu.
Mario Blaščák člen predstavenstva Oxys Capital |