Kongres USA najprv schválil záchranný balík peňazí, ktoré mali vyviesť finančné giganty z temnoty prepadu ich hodnoty a podaním pomocnej ruky tak ušetriť celú americkú spoločnosť pred negatívnymi dôsledkami voľného pádu. Neskôr sa ukázalo, že náklady na sanáciu bánk boli z pohľadu americkej vlády dokonca dobrou investíciou a časť z takto požičaných peňazí sa pomerne rýchlo vrátila späť.
Prepad na finančných trhoch sa podarilo zastaviť nielen poskytnutím záchranného balíka peňazí zo strany vlády, ale výraznú podporu tvorili aj peniaze centrálnej banky, ktorá z trhu skupovala všetok nelikvidný odpad medzi cennými papiermi. Len pripomeniem, že konečnou fázou hospodárskej expanzie bola bublina realitného trhu a na neho nabaleného biznisu s cennými papiermi.
Reakcia zákonodorcov v USA na seba nechala relatívne dlho čakať (voľný pád na finančných trhoch začal v septembri 2008). O tom, že vinníkom budú finančné inštitúcie, nebolo žiadných pochýb. Na stole kongresmanov pristála nová kopa papiera, ktorá určí nové pravidlá fungovania finančného trhu, finančnú reguláciu 21. storočia. Keď po hospodárskej kríze 30. rokov minulého storočia prišiel Kongres s tzv. Glass-Steagallovým zákonom, ochranu užívateľov bankových služieb a drobných investorov riešil pravidlami na 34 stranách. Dnes je litera novej regulácie v dokumente, ktorého počet strán je viac ako 88 násobne väčší (takmer 3000 strán). Snahám o novú reguláciu v Európe kraľuje Nemecko. Zakázalo predaje akcií, CDS a vládnych dlhopisov „na krátko". V Európskej komisii sa návrhmi novej regulácie činí Španielsko. Na mušku si komisia zobrala hedžové fondy, ktoré sú podľa názorov niektorých politikov v Bruseli zodpovedné za prepad hodnoty eura.
Ekonomické problémy, recesia a finančné krízy zvyčajne vyplavia na povrch to najhoršie. Z firiem (účtovné podvody, pochybné praktiky a pod.), ale aj z ľudí. Navrhovať nové pravidlá ako prevenciu pred budúcou pohromou vo forme neprehľadnej hŕby papiera však nemožno považovať za účinnú reguláciu, len za zbytočnú byrokraciu. K zvýšeniu efektivity fungovania povedie len v predstavách úradníkov. Komplikovaný systém pravidiel nastavený podľa dôsledkov včerajšej krízy zrejme nezabráni vzniku krízy budúcej, ktorej príčinou môžu byť inovácie zajtrajška.
Regulovať pohyb kapitálu v globálnom finančnom svete navyše môže spôsobiť problémy práve krajine s vyššou mierou regulácie. Zakazovať predaje na krátko? Prečo? Veď príčinami kríz nie sú predaje, ale naopak, sú to nákupy. Len nepretržitou sériou nákupov bolo možné vyhnať ceny akéhokoľvek aktíva do astronomických výšok. A to nehovorím len o cenách cenných papierov či amerických nehnuteľností v čase boomu. Špekulanti sú príčinou nafukovania bublín, nie však ich praskutia a dôsledkov! Skutočnosť, že krajiny ako Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko sú lídrami deficitného hospodárenia v Európe bola všeobecne známa už v druhej polovici roka 2009. Navyše odhadnúť, že v čase prepadu hospodárskeho rastu sa výška ich kumulatívneho dlhu relatívne zvýši, nebolo ťažké. Keď však Gréci ohlásili revíziu rozpočtového schodku, ktorý napokon ešte dvakrát zvýšili, Európa dostala facku.
Prepad eura vyvolal paniku a razom tu boli spasitelia v politike, ako Sarkozy či Merkelová, ktorí poznajú riešenie. Našu menu si nedáme! Potrestajme špekulantov, nie roky vlastnej nezodpovednosti! Zakážme predaje na krátko a regulujme cenu, za ktorú banky poskytujú úvery. Fajn. Potom, keď hmla opadne, sa však nečudujme, že nebude mať kto predávať, aby tlmil horúčkovité nákupy pri nafukovaní ďalšej bubliny, ani že konečná cena úverov je vyššia napriek nižším úrokovým sadzbám a ekonomický rast bude z tohto dôvodu stagnovať.
Mario Blaščák člen predstavenstva OXYS Capital |