Vojny, bankroty alebo narastajúce nezhody v eurozóne? V dnešnej Téme týždňa sme sa pozreli na to, čo sú najväčšie riziká pre svetovú ekonomiku.
Aj keď sa situácia na trhoch a vo svete môže zdať pokojná, na rozprúdenie neistoty v investičných vodách môže stačiť veľmi málo. Od ofenzívy v pásme Gazy, cez rusko - ukrajinskú krízu až po narastajúcu nestabilitu na strednom východe alebo ukončenia kvantitatívneho uvoľňovanie zo strany Fedu. Ani starý kontinent by nemal zaspať na vavrínoch. Ak sa silnejšie krajiny eurozóny rozhodnú podporovať zadlženú perifériu a dezintegrácia eurozóny bude pokračovať. Menový blok môže mať vážny problém.
Analytikov sme sa pýtali, čo považujú za najväčšiu hrozbu globálnej ekonomiky.
Čo je najväčším rizikom pre globálnu ekonomiku a finančné trhy a čo to môže spôsobiť?
Martin Barto
Sberbank
Za najväčšie globálne riziko považujem snahu riešiť problémy súčasnej ekonomiky ale aj spoločnosti stále väčšou reguláciou a kontrolou, sústavným obmedzovaním slobody konania jednotlivcov i podnikov. Štáty - najmä vo vyspelom svete - si prisvojujú čoraz viac práv rozhodovať o správnom živote jednotlivcov. Pritom vieme, že nadmerná a komplikovaná regulácia je veľmi často zdrojom korupcie i nástrojom konkurenčného boja. Tento spôsob fungovania spoločnosti vedie postupne k čoraz väčšej koncentrácii podnikov, a tak silno preferuje veľké a mocné spoločnosti na úkor malých a stredných firiem.
Tento vývoj môže viesť k stagnácii ekonomiky, oslabeniu rozvoja a inovácii, rastu organizovaného zločinu a kriminality všeobecne. Podkope dôveru v právny štát, oslabí sa vôľa dodržiavať zákony a začnú vznikať oblasti, kde štáty budú strácať moc.
Jaroslav Brychta
X-Trade Broker
Vzhľadom na to, že majú centrálne banky situáciu zatiaľ pevne v rukách a nemožno tak očakávať nejaké prehnane rýchle uťahovanie menovej politiky, myslím si, že najväčšie riziká sú predovšetkým politické a jedným z nich môže byť napríklad postupná dezintegrácia eurozóny. Tú by mohol mať na svedomí rast vplyvu nacionalistických hnutí, akým je napríklad francúzsky Národný front.
Zatiaľ je na túto otázku veľmi ťažké odpovedať. Ak by sa ale krajiny ako Francúzsko prestali spolupodieľať na záchrane južného krídla eurozóny, môže sa vrátiť európska dlhová kríza, ktorá bude tentoraz ale podstatne silnejšia, než tá predchádzajúca.
Richard Koza
Atwel
Ja sa domnievam, že si svet možno ani neuvedomuje, že súčasné geopolitické konflikty na Ukraine alebo Iraku sú dôsledkom toho, že svet "vyháňa" USA z pozície svetového "policajta". Tým že svet nenávidí USA za ich zahraničnú politiku a neustále požaduje, aby sa USA neangažovali v iných regiónoch, došlo k tomu, že USA začali pôsobiť menej aktívne a začali používať pasívnu politiku.
Tým sa uvoľnil priestor pre rad menších, ale regionálne významných síl, ako je napr. Rusko, arabskí fundamentalisti alebo aj napr Čína. Preto po období relatívneho pokoja prichádza čas, kedy sa tieto sily začnú regionálne prejavovať a spôsobovať rad problémov alebo dokonca lokálne vojny.
Konflikty preto hrozia ako na hraniciach súčasného Ruska, tak aj na strednom východe alebo v Ázii. Čína versus Japonsko alebo Severná versus Južná Kórea, sú dva potenciálne konflikty, ktoré ešte plne neprepukli.
Matej Klenovský
analytik
Z krátkodobého hľadiska nevidím mimoriadnu hrozbu, absenciu rizika na trhoch odzrkadľujú aj minimálne hodnoty na Indexe „strachu“ VIX a zároveň historické maximá na mnohých akciových indexoch.
Rusko-ukrajinská kríza sa viac-menej stabilizovala a po marcovom výraznom prepade sa na staré pozície vracia tak ruský RTS Index (od marca narástol o takmer 27%) ako aj rubeľ, ktorý posilnil od marca na páre s eurom o 8%.
Problémy v pásme Gazy by potenciálne mohli vytvárať tlak na rast cien ropy, no tá v súčasnosti reaguje najmä na pozitívne správy z Líbye, kde sa takmer po roku začína obnovovať ťažba a vývoz ropy. Vývoz čierneho zlata je takisto bezproblémový v Iraku a v kombinácii s vysokou produkciou ropy v USA spôsobili tieto udalosti pokles cien ropy WTI až pod 100 USD za barel.
Ukončenie QE zo strany Fedu bolo avizované vopred, najväčšie dôsledky na trhoch sa prejavili už v januári tohto roku. Problémy to spôsobilo najmä rozvíjajúcim sa krajinám (India, Indonézia, Turecko, JAR, ...), ktorých meny začali prudko oslabovať a výnosy zo štátnych dlhopisov rásť. Čo sa týka hroziacej deflácie v eurozóne, tak tam ECB už podnikla výrazné kroky, ich dopad sa však prejaví až o niekoľko mesiacov.
Matúš Pošvanc
Upner
V súčasnej dobe je rizík niekoľko a nedá sa podľa môjho názoru určiť ich priorita alebo stupeň akútnosti; a nie sú to len udalosti spojené s vojnovými konfliktami. Začnime na východe Čínou a Japonskom. Čína má výrazný problém s nafukovaním bubliny v sektore nehnuteľností, na ktorý je naviazaný stavebnícky sektor, ktorý tvorí značnú časť HDP krajiny. Zároveň sa stále objavujú informácie o problémoch v tzv. tieňovom bankovníctve, ktoré mnohí považujú za pyramídovú hru.
Japonsko zas realizuje bezprecedentnú monetárnu politiku, kde aktivity tamojšej centrálnej banky pumpujú do ekonomiky 70 mld. USD mesačne bez výraznejšieho vplyvu na ekonomiku. Ďalším rizikom môže byť Argentína. Tá môže reálne skrachovať vzhľadom na úspech niektorých hedžových fondov pred najvyšším súdom v USA. Rozhodnutie súdu môže zvýšiť nároky ostatných veriteľov, s ktorými sa krajina dohodla na odpísaní časti dlhu. Máme tu ďalej zníženie nákupov dlhopisov zo strany amerického FEDu, ktoré sa má ukončiť v októbri tohto roku. To môže mať negatívny dopad na akciové trhy. A ako sme videli len pred týždňom a pol, európsky bankový sektor rovnako nie je v poriadku. Zažili sme si run na banky v Bulharsku, či problémy portugalskej Banco Espirito Santo, ktorá ohlásila odloženie splátok niektorých svojich finančných inštrumentov kvôli nedostatku financií.
Tieto hrozby môžu spustiť ďalšiu potenciálnu krízu rovnakého alebo rozsiahlejšieho charakteru ako v roku 2008.