Slovensku sa od svojej samostatnosti darilo ekonomicky veľmi dobre. Využilo svoju štartovaciu pozíciu a aj napriek pár zakopnutiam v podobe vlády Vladimíra Mečiara sa stalo východoeurópskym ekonomickým tigrom.
Vďaka reformám zavedeným Dzurindovou vládou sa podarilo naštartovať ekonomiku a prilákať investorov, ktorí u nás investovali milióny. Podarilo sa nám tak dobehnúť Česko a pomaličky sme dobiehali Západ. To sa však teraz zastavilo a podľa Národnej banky nemôžeme v blízkej budúcnosti očakávať opak.
Hlavným dôvodom je hlavne finančná a následné dlhová kríza v eurozóne, ktorá zasiahla aj nás. Aj keď sa slovenská ekonomika dostala cez nedávnu finančnú a ekonomickú krízu v relatívne lepšom stave ako periférni členovia eurozóny, ešte má pred sebou dlhú cestu, aby sa znovu stala tigrom.
Slovensko dopláca na jednostranné zameranie priemyslu (automobilky), ktorý negatívne reaguje na znížený dopyt po autách nielen v Európe ale na všetkých svetových trhoch. Preorientovanie ekonomiky je však zložité a zdĺhavé a pomôcť by podľa analytikov nemuseli ani reformy. Slovensko jednoducho potrebuje, aby rástla celá Európa a potom by sme pravdepodobne rástli nadpriemerne rýchlo. S jednou vecou by sa však Slováci mali zmieriť. Rozdiely v regiónoch existujú a vždy budú existovať a nemali by to chápať nijako negatívne.
Čo je dôvodom zastavenia dobiehania Západu? Kríza? Nedostatok reforiem? Zlé reformy?
Stanislav Pánis
J&T Banka
Nepovedal by som, že dobiehanie Západu sa zastavilo, skôr spomalilo. Určite sa pod to podpísala sčasti kríza ako aj spomalenie v reformnom úsilí, či rovno prijatie opatrení, ktoré skôr škodia biznisu v podobe rastu daňovo- odvodového zaťaženia alebo rigidnejšej pracovnej legislatívy.
Markéta Šichtařová
Next Finance
Nehľadala by som problémy vo Slovensku ako takom, problém leží v celej strednej a východnej Európe. Napr. ČR nedobieha Nemecko už dlhší čas, súčasne ale Slovensko stále doháňa Česko. Svoju úlohu hrá aj porovnávacia základňa, a potom samozrejme štruktúra ekonomiky. Respektíve to, že odvetvia s najvyššou pridanou hodnotou (v prípade Slovenska typicky automobilky) sú enormne cyklicky zamerané. Čiže pri spomalení hospodárskeho rastu v Európe ako celku dôjde k výraznejšiemu spomaleniu Slovenska v porovnaní s priemerom, a teda ku konci konvergencie. Slovensko by potrebovalo, aby rástla celá Európa, potom by Slovensko zrejme rástlo nadpriemerne rýchlo.
Aké reformy musí Slovensko uskutočniť, aby sme sa opäť začali Západu približovať.
Stanislav Pánis
J&T Banka
Mala by opäť viac pritlačiť na reformný plynový pedál. Vlády by sa mali snažiť sa o zníženie vplyvu štátu a jeho regulácii v ekonomike, pomohol by pokles daňovo- odvodového zaťaženia a menej prerozdeľovania tak, aby viac peňazí ostalo súkromnému sektoru, ktorý ich dokáže využívať efektívnejšie. Dlhodobým a známym protivetrom, ktoré zhoršuje podnikateľské prostredie a spomaľuje dobiehanie Západu je nízka vymožiteľnosť práva, korupcia a klientelizmus, byrokracia, nízka kvalita vzdelávacieho systému či slabá podpora vedy a výskumu. Ak vláda zapracuje na tomto poli konkurencieschopnosť krajiny sa zlepší a vytvorí sa priestor pre rýchlejší ekonomický rast ako aj rýchlejší rast životnej úrovne.
Markéta Šichtařová
Next Finance
Slovensko s tým samo asi nepohne. Môže štruktúru svojej ekonomiky čiastočne zmeniť, pružnejší trh práce väčšie, čo by umožnilo zníženie verejného dlhu, a to by zase umožnilo zníženie zdanenia. Avšak o mnoho viac sa toho robiť nedá. To máme asi tak: Aj v rámci jedného štátu sú niektoré oblasti viac a iné menej rozvinuté. Bratislava vždy bude rozvinutejšia než východ Slovenska. Skrátka je normálne, že rozdiely existujú a vždy existovať budú, a nemali by sme to chápať nijako negatívne.
Ktoré rozhodnutia vlád alebo reformy prijaté za posledných vlád najviac uškodili ekonomike Slovenska?
Stanislav Pánis
J&T Banka
Ako obrovský mínus z ostatných rokov hodnotím už spomínané zvyšovanie daní a z pohľadu bankovníctva aj zavádzanie bankovej dane, ktorá bola v pomere k výške aktív rekordne vysoká v rámci EÚ.
Markéta Šichtařová
Next Finance
Slovensko mnoho vyložene problémových hospodárskopolitických rozhodnutí v poslednej dobe neurobilo, na rozdiel od Česka. Takže vypichnúť jedno rozhodnutie je ťažké. Ale dlhodobo považujem za kontroverzný 3. pilier.