Môže Slovensko obstáť v konkurencii ázijských krajín a ponúknuť zahraničným investorom vážne dôvody na to, aby svoje peniaze minuli práve pod Tatrami?
Podľa rebríčku spoločnosti A.T. Kearney, ktorý hodnotí podnikateľské prostredie, finančnú atraktivitu a kvalifikáciu pracovnej sily si Slovensko polepšilo o dve priečky. Stále mu však patrí nelichotivé 35. miesto. Oproti vlaňajšku to síce predstavuje zlepšenie, no od roku 2005 sme klesli o 19 priečok.
Slovensko si podľa štúdie svoju 35. pozíciu vydobylo predovšetkým vďaka slušnej finančnej príťažlivosti a podnikateľskému zázemiu. Naopak, výsledok v kategórii kvalifikácie pracovnej sily bol pre SR nepriaznivý. Od roku 2005 Slovensko pokleslo v rebríčku štúdie zo 16. na tohtoročné 35. miesto. Hlavným dôvodom zníženia atraktivity Slovenska je označovaný rast nákladov, čiastočne spôsobený zhodnotením meny voči doláru a mzdovej inflácii.
Aby Slovensko obstálo v tvrdej konkurencii najmä krajín z Ázie, ktoré sa v rebríčku umiestnili na popredných priečkach, musí podľa analytikov pristúpiť k dôležitým reformám. Pre našu krajinu je nutné udržať si ekonomickú a politickú stabilitu, znížiť mieru korupcie a klientelizmu a zlepšiť vymožiteľnosť práva. Nové investície bude lákať aj nižšia byrokratická náročnosť podnikania alebo lepšia kvalita vzdelávacieho systému.
Predovšetkým je však nutné podporovať vzdelanie s vysokou pridanou hodnotou - IT a technické odbory. Konkurencia v týchto odboroch je už dnes prakticky globálna.
Analytikov sme sa preto pýtali, prečo patrí Slovensku v rebríčku také nelichotivé miesto, aké reformy by mala naša krajina prijať a akým smerom by sa mala naša ekonomika poberať.
Slovensko sa v rebríčku neumiestnilo práve najlepšie. Aké sú hlavné dôvody tohto umiestnenia?
Stanislav Pánis
J&T Banka
Na základe hodnotiacich kritérií zaostáva Slovensko za najlepšími najmä v kvalite a dostupnosti pracovnej sily a relatívne slabé hodnotenie dostalo aj čo sa týka podnikateľského prostredia. Solídne hodnotenie sme získali v hodnotení finančnej atraktívnosti, kde sme profitovali z nízkych nákladov na prácu či infraštruktúrnych nákladov.
Michal Valentík
Generali PPF Index
Global Services Location Index, ktorý zostavuje spoločnosť ATKerney hodnotí krajiny podľa 25 kritérií, ako je kvalita pracovnej sily, vzdelanosť, korupcia a ďalšie. Všeobecne možno povedať, že tento index vypovedá o atraktivite danej krajiny k presunutiu takzvaných podporných služieb, ako sú účtovníctvo, marketing alebo zákaznícka podpora. V týchto službách bolo Česko aj Slovensko atraktívne najmä pred desiatimi rokmi, keď u nás bola lacná pracovná sila v tejto oblasti. Avšak pracovný trh už posunul cenu kvalifikovanej pracovnej sily o niekoľko úrovní vyššie, a preto nás v tejto oblasti "dohnali" štáty predovšetkým z Ázie. Majú rovnakú kvalifikáciu, ale nižšie očakávania príjmov.
Aké reformy by mohlo Slovensko zatraktívniť pre investorov?
Stanislav Pánis
J&T Banka
Potrebujeme zlepšovať podnikateľské prostredie a kvalitu infraštruktúry. Mali by sme si udržať ekonomickú a politickú stabilitu, znižovať mieru korupcie a klientelizmu, či zlepšiť vymožiteľnosť práva. Prínosom by bolo zníženie daňovo- odvodového zaťaženia a liberálnejšie pracovné právo. Nové investície bude lákať aj nižšia byrokratická náročnosť podnikania alebo lepšia kvalita vzdelávacieho systému. Zastaviť by sme rozhodne mali únik mozgov do zahraničia a taktiež by malo dôjsť k zlepšeniu podpory pre vedu a výskum na zvýšenie inovačného potenciálu krajiny. Umožní zo zároveň transformáciu na znalostnú ekonomiku.
Michal Valentík
Generali PPF Index
Predovšetkým podporovať vzdelanie s vysokou pridanou hodnotou - IT a technické odbory. Konkurencia v týchto odboroch je už dnes prakticky globálne. Aby sme obstáli musíme ponúknuť firmám vysokú úroveň pracovnej sily a zároveň stabilné politicko-ekonomické prostredie. Na tomto poli sa bude do budúcna zvádzať najväčší boj o zamestnávateľa i zamestnanca.
Martin Vlachynský
INESS
Slovenské vlády toho pre zlepšenie konkurencieschopnosti od série reforiem v prvej polovici minulého desaťročia moc neurobili. Súdnictvo ostáva mimoriadne neefektívne, odbúravanie byrokratických procesov (nepríklad cez e-government) postupuje len veľmi pomaly, chýba reforma školstva. Naviac celé bremeno konsolidácie verejných financií bolo od začiatku dlhovej krízy hodené na plecia daňovníkov a obzvlášť podnikateľov. Zvýšenie viacerých daní, zavedenie úplne nových daní (napr. pre regulované podniky), zvýšenie odvodov pre živnostníkov či náročnejšia administratíva DPH sú len pár príkladmi.
Slovensko pred rokmi prilákalo mnoho investorov a hovorilo sa o ňom ako o montážnej dielni Európy. Môže teraz konkurovať krajinám s lacnejšou pracovnou silou alebo toto už nie je pre našu krajinu cesta a musíme sa preorientovať na priemysel s vyššou pridanou hodnotou?
Stanislav Pánis
J&T Banka
Slovensko už nepatrí z pohľadu nákladov práce medzi lacné krajiny v rámci bývalého východného bloku. Na druhej strane profitujeme z jednoznačne najvyššej produktivity práce v rámci strednej Európy a druhej najvyššej v postkomunistickom bloku za Slovinskom. Po odpočítaní nákladov práce je produktivita o tretinu vyššia ako v Česku, či Poľsku. Z tohto pohľadu stále dokážeme konkurovať, ale nemali by sme sa s tým uspokojiť. Rýchlejší rozvoj a rast životnej úrovne dosiahneme, keď sa budeme orientovať na vyššiu sofistikáciu a znalostnú ekonomiku. Toto je cesta a nutnosť, po ktorej by sa krajina mala čo najskôr vydať. Už včera bolo neskoro. Lacnou pracovnou silou nemožno donekonečna konkurovať a v tomto majú silnejšie zbrane predovšetkým emerging krajiny Ázie.
Michal Valentík
Generali PPF Index
Ázijský pracovník prináša okrem určitej úrovne vzdelania aj oveľa väčšiu lojalitu voči zamestnávateľovi. Montáže sa budú ďalej premiestňovať na východ a rovnako tak tomu bude aj pri podporných službách. Česká republika aj Slovensko musí ponúknuť tú najvyššiu úroveň jazykového vzdelania v kombinácii so vysokou úrovňou znalostí. Jedine tak môžeme obstáť v konkurencii ďalších miliárd ľudí, s ktorými dnes vstupujeme na pracovný trh.
Martin Vlachynský
INESS
Na priemysel s vyššou pridanou hodnotou sa nedá len tak "preorientovať." Ak sa vytvorí efektívne podnikateľské prostredie a školy budú produkovať kreatívnych kriticky zmýšľajúcich jedincov, "vedomostná" ekonomika sa vytvorí sama. Momentálne však vidíme skôr stimulovanie klasických odvetví.